Oči vojny – Čo oči vidia, to srdce (a dušu) bolí

Sledujte na FilmBox na Skylink Live TV Sledovať

Sú v novinách, na internete, dnes a denne sa s nimi stretávate. Fotografie vojnového besnenia a utrpenia. Čo je však skryté za tlačiarenskou farbou? Kto je vlastne tými Očami vojny?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kto sú tí ľudia, ktorí s páskou PRESS odhodlane vyrážajú tam, odkiaľ davy iných utekajú? Sú to fotografi a novinári, ktorí cítia, že je ich povinnosťou dať svetu vedieť, čo sa deje. Čo je ale ich skutočný cieľ? Pre niekoho ide skutočne o česť profesionála, ktorý chce svojimi snímkami niečo zmeniť, napríklad aj tú vojnu priblížiť k jej koncu.

Potom sú tu takí, ktorí za nasadením svojho života pre dobrú fotku vidia hlavne možnosť dobre si zarobiť.

Sprostredkovaná skúsenosť

Ako to bolo s vojnovými konfliktami pred tým, než bol internet, než bola televízia a televízne prenosy? Správy o vojnách a ďalších udalostiach sa do sveta dostávali s obrovským oneskorením a nebolo neobvyklé, aby sa o nich čitatelia a diváci na inom kontinente dozvedeli až vo chvíli, keď už bolo po konflikte. Písmená ale nemajú takú moc sprostredkovať surový obraz krutostí, ktoré so sebou boje prinášajú. O to sa prvýkrát mali možnosť postarať práve fotografie, a to konkrétne v rokoch 1853–1856, počas tzv. krymskej vojny. Tento boj sa tak stal prvou systematicky fotografovanou vojnovou udalosťou, o ktorej bola verejnosť informovaná prostredníctvom správ posielaných telegrafom.

PTSP ako výslužka

Posttraumatickou stresovou poruchou po návrate z vojny netrpia len vojaci, ale aj zdravotníci a ďalšie profesie – vojnových fotografov nevynímajúc. A práve to je prípad hrdinov filmu Oči vojny. Mark Walsh (Colin Farrell) a jeho kolega David sa pretĺkajú krutým svetom ozbrojeného konfliktu v Kurdistane a počas svojho putovania neraz skrížia cestu s mnohými ťažkými ľudskými osudmi, čo musí na ich psychike bezpodmienečne zanechať stopy. David také psychické vypätie dlhodobo neznesie, a tak sa rozhodne vrátiť domov do Dublinu, kde nechal svoju tehotnú manželku. Mark ale chce za každú cenu zdokumentovať kurdskú ofenzívu proti nepriateľovi, a tak ďalej zostáva tam, kde je. Po niekoľkých týždňoch sa ale domov vracia aj on, pretože je ranený. Lenže po Davidovi nie je doma ani zmienka, a Mark navyše začína vykazovať znaky netypického správania…

Nič pre slabé povahy

Pre oscarového režiséra filmu Danisa Tanovića sú vojnové traumy jedným z leitmotívov tvorby, preto môžeme mať istotu, že aspoň čo sa faktickej stránky týka jedná sa o veľmi dôveryhodný film, nie o obyčajnú hollywoodsku snahu ohromiť divácke masy hlukom vojny. Skvelé herecké výkony a jedinečný motív kvalite filmu len nahrávajú. Jediné, čo by mohol režisér nabudúce napraviť, je chvíľami vleklé tempo. Inak je to ale veľmi pekný film o vážnej téme, na ktorú by si len tak niekto netrúfol.

Zaujímavosť

Herec Christopher Lee, ktorý v čase natáčania slávil už 86. narodeniny, sa pre túto úlohu musel naučiť najväčší počet viet za svoju kariéru, ktorá v tom čase trvala už 60 rokov a pozostávala zo zhruba 300 filmov.

Oči vojny

Hodnotenie FDB 70,9 % | Hodnotenie redakce