Dokument

Zem – Sila planéty: Keď to vybuchne, sme v háji

19. júl 2015 | Lenka Medřická |
Foto Viasat

Sledujte na Viasat Nature HD na Skylink Live TV Sledovať

Uprostred civilizácie sa nám príroda zdá byť pokorená a jej sila spútaná. Veľké sopečné výbuchy nám dokazujú, ako hlboko sa mýlime.

Päť dní bolo po celom indonézskom mori počuť burácanie, akoby v diaľke zúrila veľká búrka. Zvuk vychádzal z vnútra vulkánu Tambora, ležiacom na severe indonézskeho ostrova Sumbawa, ktorý sa 10. apríla 1815 po sérii menších erupcií doslova rozletel na kusy. Zhruba 4 300 metrov vysoká hora sa zmenšila na takmer polovicu, stále činná sopka sa dnes týči do 2 851 metrov nadmorskej výšky.

Sto rokov starý výbuch je najväčšou ľuďmi zaznamenanou erupciou vôbec. Tambora vyvrhla na 160 kilometrov štvorcových materiálu s celkovou hmotnosťou 140 miliónov ton. Z neba pršali aj dvadsaťcentimetrové kamene a popol sa znášal až v Austrálii. Bezprostredné okolie vulkánu bolo po niekoľko dní zahalené do tmy ako v apokalyptickom filme.

Pyroklastické prúdy, teda horúca hornina tečúca z hrtanu sopky, zabili na desať tisíc ľudí. Až štvormetrová tsunami, ktorú výbuch vyvolal, si vyžiadala štyri a pol tisíca životov. A zničená úroda spôsobila na okolitých ostrovoch hladomor, ktorému padlo za obeť ďalších päťdesiat tisíc ľudí.

Rok, kedy nebolo leto

Stĺp dymu sa týčil do výšky vyše štyridsať kilometrov, kde menšie častice zostali po mnoho mesiacov a vietor ich rozniesol po celej planéte. Spôsobovali úchvatné západy slnka, kedy sa celá obloha sfarbila do odtieňov červenej. Predovšetkým ale popol z Tambory aj do najvzdialenejšieho kúta planéty priniesol utrpenie a smrť.

V stratosfére totiž z vulkánu vyvrhnutý prach a oxid siričitý obrátili svetovú klímu hore nohami. V roku 1816 na severovýchode USA celé leto snežilo, zatiaľ čo západná polovica Európy zostala po mesiace pokrytá hustými mrakmi, bičovaná prívalovými dažďami a búrkami. Sériu záplav potom v auguste vystriedala ďalšia anomália: boli namerané nočné teploty okolo bodu mrazu.

Katastrofická neúroda doľahla na kontinent práve po štvrťstoročí vojen. Vo Francúzsku, Anglicku a v chudobnom Švajčiarsku preto došlo k poslednému veľkému hladomoru v Európe, a v Írsku vypukla v tejto súvislosti dokonca epidémia cholery. Len v Európe si erupcia sopky na druhom konci sveta vyžiadala až dvestotisíc ľudských životov.