Proti všetkým

Keď režisér Edgar Wright a herci Simon Pegg a Nick Frost natočili Súmrak mŕtvych, netušili, kam to povedie. Parodická zombie komédia s ľahkým tónom chytila divákov za srdce, a tak po čase nasledovala rovnako zábavná pocta akčným filmom Jednotka príliš rýchleho nasadenia. Voľnú tematickú trilógiu Cornetto, pomenovanú podľa kladného vzťahu filmových hrdinov k populárnej zmrzline, uzatvára vtipné sci-fi Na konci sveta.

Pegg, ktorý je spoločne s Wrightom autorom scenára, si zahral aj hlavného hrdinu. Gary King sa vráti do rodného mestečka, dá dokopy starú partiu (okrem Frosta je v nej ešte Martin Freeman, Paddy Considine a Eddie Marsan) a je pevne odhodlaný za každú cenu dokončiť epickú výpravu po krčmách, o ktorú sa pokúsili už pred dvadsiatimi rokmi. Dvanásť krčiem znamená dvanásť pív za jeden večer. A tak sa začnú diať divné, a dokonca životu nebezpečné veci. Štyridsiatnici s obrúsenými hranami sa musia sami postaviť mimozemským robotom maskovaným za otravných susedov.

Hlavný hrdina pripomína niekoho, na čo sme si u Pegga už zvykli, zo sérií Mission: Impossible alebo Star Trek. Gary King je muž s násťročným srdcom večného gotika, s dozadu ulíznutými vlasmi, prstami okovanými masívnymi šperkmi, navlečený v tričku s kapelou Sisters of Mercy a zabalený do dlhého čierneho plášťa. Odmieta si pripustiť, že už nie je mladý. Alebo že sa jeho kamaráti zmenili.

„Na začiatku filmu sa hlavný hrdina Gary považuje za miestnu legendu. Lenže tou je maximálne vo vlastných predstavách. Ale aj tak nechá ostatných, aby ho brali prakticky ako nejakého mýtického hrdinu. Než film skončí, toto prianie sa mu vyplní. Na konci dostane príležitosť rozohrať všetky násťročné fantázie,“ hovorí Wright. „Keď zistí, že tu niečo nehrá a hovorí o tom kamarátom, usmieva sa. Má radosť, pretože môže všetky svoje problémy a sklamania zviesť na prebiehajúcu mimozemskú inváziu. Je to lepšie, než priznať, že zostarol alebo že už to v jeho meste nie je, čo bývalo.“

Wright sa vraj občas vyrovnáva s nepríjemnosťami podobne ako Gary. Počas písania scenára ho inšpirovali zážitky z vlastných návratov domov raz za rok na sviatky. „Často som sa cítil ako niekto cudzí,“ vysvetľuje. „Bolo to, ako keby som tam vôbec nikdy nebýval. Dokonca ani tí, čo ma šikanovali na škole, si ma už nepamätali.“ „Takže ma napadlo, čo ak všetkých miestnych niekto vymenil? Pamätám sa, ako som niekedy uprostred 90. rokov povedal kamarátom: Každý návrat domov je ako Invázia lupičov tiel.“

Trio Wright, Penn a Frost sa drží postupu, ktorý sa im tak vyplatil so Súmrakom mŕtvych a Jednotkou príliš rýchleho nasadenia. Namiesto hororu a akčného filmu sa tentokrát pozreli na zúbok sci-fi a výsledok je podobne odtrhnutý z reťaze. Nechýbajú krčmové bitky, muzikálové vsuvky, ani hromady odkazov na ich obľúbené filmy. „Najlepšie sci-fi filmy sú o tom, že sa to, z čoho máte najväčší strach, zjaví ako hrozba z iného sveta,“ hovorí Wright. „Mimozemskí roboti z filmu Na konci sveta svojím spôsobom predstavujú strach a hrôzu z dospievania a povinnosti zapojiť sa do systému.“