„Kde sa berú všetci tí osamelí ľudia,“ spieva Paul McCartney v songu Eleanor Rigby. Hrdinka tejto romance, ktorej rodičia dali podľa spomínanej slávnej piesne Beatles meno, tiež práve neprežíva šťastné obdobie. Nádej a láska ale umierajú posledné. Aspoň vo filme určite.
Conor a Eleanor kedysi tvorili šťastný zamilovaný pár. Do ich spoločného života ale nečakane zasiahla osobná tragédia, na ktorú neboli a ani nemohli byť pripravení. Ich do tej chvíle pevný vzťah sa v tom okamihu zrútil. Conor a Eleanor na rovnakú udalosť reagujú pre nich nečakane odlišným spôsobom. Sú zmätení, cítia sa byť druhým nepochopení a opustení. Stali sa z nich dvaja cudzinci, ktorí si zrazu nerozumejú.
Celovečerný debut Neda Bensona sleduje, ako sa dve kedysi spriaznené duše pokúšajú získať späť život a lásku, ktorá ich kedysi spájala, a nadviazať na tú časť minulosti, ktorá už je možno príliš vzdialená. Benson sa zároveň pýta: „Ako je možné rôzne vnímať rovnaký príbeh a krízu vzťahu dvoch ľudí? Ako sa líši jeho a jej pohľad na jednu a tú istú udalosť? Ako odlišne môžu vnímať spoločne prežitú tragédiu?“
Newyorčan Benson si na svoj prvý celovečerný film musel počkať, veď prvý krátky film natočil už celých desať rokov predtým. Potom ale aspoň debutoval vo veľkom – v podstate tromi filmami. Citlivý portrét lásky, empatie a subjektívneho prežívania vzťahu totiž existuje v troch verziách. Časť On zachytáva udalosti iba z pohľadu Conora v podaní Jamesa McAvoya – hlavne jeho usilovnú snahu spojiť sa s Eleanor, prekonať vzájomné odcudzenie a spoločne obnoviť ich predtým tak intenzívnu lásku. Časť Ona sa na všetko pozerá očami Eleanor s tvárou Jessicy Chastain, ktorá sa snaží prekročiť trosky zničeného vzťahu a svojím odchodom z neho nájsť samú seba a stratenú životnú rovnováhu. Na HBO uvidíte poslednú verziu ich príbehu s podtitulom Oni, ktorá v sebe spája oba predchádzajúce samostatné filmy, a ukáže teda pohľady oboch hrdinov.
Ned Benson o Eleanor Rigby
„Chcel som preskúmať lásku vo vzťahu, k tomu ma veľmi zaujímala téma subjektivity, ako dvaja ľudia môžu rovnakú vec vnímať odlišne. Chcel som sa pohrať s myšlienkou, ako všetci zažívame ten istý príbeh, rovnaké okamihy a ako je to pre každého vlastne iné. Zachytenie oboch strán vzťahu mi prišlo oveľa úprimnejšie, než keby som opísal len jednu perspektívu.“
