Foo Fighters – Sonic Higways – Osem legiend: Noty k americkému snu

Dave Grohl sa v 90. rokoch preslávil ako bubeník Nirvany a od tej doby sa veľa nezmenilo. Stojí v čele bandy Foo Fighters, ktorá sa stala najväčšou rockovou kapelou na svete. Vášeň pre hudbu ho predvlani donútila stať sa filmárom. V dokumentárnom filme Sound City zachytil históriu slávneho kalifornského hudobného štúdia. Nová mini séria Foo Fighters: Sonic Highways – Osem legiend ide ešte ďalej. Zábavný pohľad do zákulisia vzniku ôsmeho albumu Foo Fighters prerastá do láskyplného vyznania americkej hudbe skoro všetkých žánrov zabývaných v ôsmich ikonických metropolách. Človek nemusí zbožňovať Foo Fighters, aby si zamiloval Sonic Highways. Stačí mať rád hudbu. Napríklad ako americký prezident Barack Obama, ktorý ochotne prijal jednu z vedľajších úloh. 

 

„Prezident povedal veľa skvelých vecí o našej krajine a o konkrétnych muzikantoch. Chcel som si s ním pohovoriť nielen o dejinách americkej hudby, ale aj o Amerike ako o krajine, kde nechýba príležitosť robiť skvelé veci,“ hovorí Grohl. „Samozrejme dobre viem, že máme veľa problémov, ktoré sa len zhoršujú, ale v Amerike stále existuje sloboda stať sa niekým ako Buddy Guy.“ Bluesový gitarista, ktorý medzi inými ovplyvnil Hendrixa, Pagea a Claptona, sa stal úspešným muzikantom napriek tomu, že nemal žiadne vzdelanie ani prostriedky. O tom Grohl niečo vie.

 

„Som stredoškolský odpadlík zo Springfieldu, Virgínia. Nikdy som neurobil maturitu a nemal som peniaze na vysokú. Makal som rukami a hral hlasnú punk rockovú muziku. Dneska som v Rock And Rollovej Sieni slávy a môžem sa o hudbe baviť aj s prezidentom. Nevykladám tu, aký som skvelý týpek, ale chcem, aby si každý dokázal predstaviť, že sa mu môže podariť to isté.“ 

 

Dokumentárna mini séria Sonic Highways a rovnomenný nový album od Foo Fighters vznikli v ôsmich ikonických mestách Ameriky: Chicago, Washington D. C., Nashville, Austin, Los Angeles, New Orleans, Seattle a New York. Žánrový rozptyl je široký a ide od rocku a punku, cez country a blues pokojne až po hip hop. Kým sa Foo Fighters zabývali v nejakom miestnom nahrávacom štúdiu (alebo si pre tieto potreby upravili hudobne zaujímavé priestory), Dave Grohl sa zhruba týždeň stretával s lokálnymi hudobnými osobnosťami. Teda presnejšie povedané osobnosťami, ktoré práve v tomto meste urobili dieru do sveta.

 

„Prišiel som na to, že všetci z nich – či už ide o Dolly Parton alebo Joan Jett, Chucka D alebo Duffa McKagana alebo Iana MacKaya, sú súčasťou jednej a tej istej hudobnej komunity,“ poukazuje Grohl na to, že všetci, s ktorými robil kvôli Sonic Highways rozhovor, 

sú rovnakí hudobní nadšenci ako on sám. K suchým odborníkom majú ďaleko, namiesto toho s nadšením hovoria o tom, čo sami zažili. Grohl je na tom rovnako, a tak vraj pre istotu každého vopred upozorňoval, že sám netuší, o čom hovorí.  

 

„Začína to iskričkou inšpirácie, od ktorej sa zapáli životná vášeň. Všetci to cítia rovnako. Neexistuje moc ľudí, ktorí by si povedali: No, myslím, že účtovník zo mňa nebude, asi sa stanem rockovým muzikantom. Keď k sebe posadíte dvoch muzikantov, baviť so o hudbe je jednoduché. Keby som mal s niekým robiť rozhovor o automobilovom priemysle, nefungovalo by to,“ vysvetľuje Grohl, ktorý poňal filmárčinu rovnako ako všetko ostatné. Šiel do toho ako samouk, čo ani po skoro troch dekádach muzicírovania nepozná noty.

 

Asi aj preto ponúka Foo Fighters: Sonic Highways – Osem legiend autentický pohľad do hudobného zákulisia a svojbytnú atmosféru. Úprimné rozhovory, vysedávanie v bare cez ulicu počas nahrávania v New Orleans, nenápadné postávanie na nevšímavo rušnej ulici v New Yorku a následná prehliadka štúdia s nadšeným náhodným okoloidúcim… alebo keď Foo Fighters blbnú, smejú sa ako malí a vybrnkávajú rockové hymny vrátane Smells like Teen Spirit od Nirvany so slovami: „Chalani, chalani, aha čo ma napadlo!“ Je isté, že ste tu správne.