Dámu vo vode napísal, režíroval a produkoval M. Night Shyamalan a je to film, ktorý by sa dal prirovnať k one-man show – má silné aj slabé stránky. Shyamalan má plno kreatívnych nápadov, ale tým, čo je v tomto filme najdôležitejšie, je rozprávanie samo o sebe.
V oživenej bájke, ktorá predchádza samotnému deju, sa dozvieme všetko o krásnom svete Blue World, o mori, v ktorom žijú ľudia v harmónii, zatiaľ čo ľudia v našom svete, na zemi, sú neustále v konflikte. Pôvodne sme boli všetci súčasťou tohto „Modrého raja“, len sme na neho akosi zabudli, na všetku tú harmóniu a lásku. Občas preto odtiaľ príde niekto, aby nám odovzdal správu, ktorá nás vráti na správnu cestu a zmení navždy svet.
To znie dobre. Proste len čakať so zatajeným dychom, až príde správa. Lenže Shyamalan sa rozhodol radšej rozprávať o malej, uzavretej komunite ľudí, ktorá je ohrozovaná niečím mimo ich chápanie. Dáma vo vode je už tretím filmom v rade (Znamenia, Osada), ktorý sa drží tejto kompozície, kedy niečo načrtne a potom akoby uhne z cesty. Každý nadaný scenárista by asi pokračoval v sľubne rozbehnutom príbehu, lenže tu sa one-man rozhodol zostať uzavretý v maličkej komunite a asi aj v sebe samom.
O čo teda ide? V malom bytovom komplexe nie je nikomu dovolené plávať v bazéne po siedmej hodine a za dodržiavanie tohto pravidla je zodpovedný celkom milý správca budovy Cleveland (Paul Giamatti). To on nájde „vodnú vílu“ (Bryce Dallas Howard), vyslankyňu z Modrého raja, ktorá je trochu ako Daryl Hannah v Znameniach, až na to, že je vydesená, v depresii a jasnovidka. Od tej chvíle sa obyvateľom bytov začínajú diať zvláštne veci.
Shyamalan sa zameriava na „nymfu“ a jej poslanie, odkláňa sa tak od začiatočnej bájky a vrhá sa iným, trochu nudným smerom. Giamatti sa síce snaží, ale podobne ako dievčatko, ktoré nájde, je jeho postava príliš vydesená a niekedy dosť nechápavá. Vo filme sa objaví aj sám Shyamalan ako spisovateľ, ktorého kniha má raz úplne premeniť ľudstvo. To je možno lepší námet na film, než sledovanie ľudí v bytovom komplexe, ako stoja okolo bazénu a snažia sa nenechať sa zožrať zelenými vlkmi. Áno, zelenými vlkmi.
Táto one-man show sa v niektorých ohľadoch moc nepodarila, možno by mal režisér začať brať radšej scenáre niekoho iného, pretože sa zdá, že už je celkom vyčerpaný. Našťastie má v sebe táto podivná rozprávka nerozprávka aj pár vtipných scén, takže ju začnete vnímať naozaj len ako trochu bláznivé prerozprávanie bájky s dobrými a niekedy aj nápaditými zvláštnymi efektmi. Rozhodne ju však z pamäte len tak nevymažete.
