Londýnský super tunel: Cesty pod zemou

  • Dokument
  • Autor František Novotný
  • Foto Viasat

Vo svete nie sú obrie tunely hĺbené len do vreciek daňových poplatníkov, ale tiež pod mestami či pod morom. Niektoré z týchto stavieb sú skutočné zázraky inžinierstva.

Najdlhšími tunelmi nie sú dopravné stavby, ale súčasti technických sietí. Svetový primát drží delawareský akvadukt, ktorý bol v roku 1945 vyrazený do tvrdého skalného podložia. Je dlhý 137 kilometrov a zásobuje New York pitnou vodou. V rebríčku najdlhších tunelov po ňom nasleduje ešte poltucet vodohospodárskych diel, medzi ktoré patrí aj tunel Želivka v stredných Čechách.
 
Za najdlhšiu podzemnú dopravnú stavbu platí šesťdesiat kilometrov dlhá trasa metra v juhočínskom Kantone. Najdlhší železničný tunel je o sedem kilometrov kratší a rútia sa ním Šinkanseny medzi ostrovmi Honšú a Hokkaidó. Ku komplexu patria dokonca dve podzemné stanice. To v roku 1994 dokončený Eurotunel pod Lamanšským prielivom je dlhý „len“ päťdesiat kilometrov.
Niektoré tunely nevyrážajú dych svojou dĺžkou, zato cesta nimi je neopakovateľným zážitkom. Jednou z hlavných atrakcií Šanghaja je jazda v presklenej kabíne pod riekou Huangpu. Milióny diód kreslia na steny tunela ohromujúcu svetelnú šou, ktorá znázorňuje cestu do stredu Zeme. A v Jeruzaleme je možné si prezrieť asi najstaršiu stavbu tohto druhu, v ôsmom storočí pred naším letopočtom postavený Chizkijášov tunel. Pol kilometra dlhý akvadukt hĺbili len kladivom a dlátom, a pretože neexistovali moderné zememeračské prístroje, má tvar dvojitého S namiesto priamky.
 
K ďalším zaujímavým podzemným stavbám patrí štyridsaťkilometrová šachta islandskej vodnej elektrárne Kárahnjúkar či urýchľovač častíc európskeho výskumného centra CERN. Pomocou silných magnetov sa v ňom protóny a neutróny privedú na 99,95 % rýchlosti svetla, než sa zrazia a rozpadnú na subatomárne častice. Prstenec o obvode 27 kilometrov vedie pod francúzsko-švajčiarskou hranicou a je mierne naklonený. To preto, že technológie razenia zo začiatku osemdesiatych rokov neumožňovali hĺbenie tunela cez veľmi tvrdé horniny.
 
Niekoľko zaujímavých tunelov postavili tiež v Londýne, a to napriek tomu, že ležia na nevhodne mäkkom podloží. Temžu bolo treba držať splavnú, mosty sa však nedali stavať príliš vysoké a strmé, pretože by cez ne neprešli kočiare ťahané koňmi. Medzi rokmi 1825 a 1843 preto bol postavený prvý tunel pod riekou na svete, ktorým dodnes jazdí metro.
 
Dnes stavia viac ako desať tisíc inžinierov a robotníkov podzemnú dráhu Crossrail, v súčasnosti najväčší inžiniersky projekt v Európe. 42 kilometrov tunelov vedie samotným srdcom mesta a predstavuje bezprecedentnú technologickú výzvu. Buďte pri tom s Viasat Explore.

Londýnský super tunel

Út 03. 02. 2015
Uvidíte na Viasat Explore súčasť balíčkov Flexi 7 a Multi
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac