Život v smrti

Vrcholne aktuálny ukrajinský film. Vojnová dráma zachytáva východnú Ukrajinu po vojne. Svet, v ktorom sa bývalý vojak Sergej trpiaci posttraumatickou poruchou, snaží naučiť žiť. Zničená krajina, mestá i ľudia mu však nepomáhajú. Kým v novej práci nestretne Katju.

Dráma ukrajinského scenáristu a režiséra Valentyna Vasjanovyča získala hlavnú cenu v časti Horizonty na filmovom festivale v Benátkach v roku 2019. Vasjanovyč sám o filme hovorí, že jeho hlavným cieľom bolo sprostredkovať emocionálny stav ľudí, ktorí videli a prežili vojnu, nie rozprávať nejaký kontinuálny príbeh. Preto si „hercov“ vyberal výhradne z neprofesionálov, teda medzi nehercami. V hlavných úlohách sa tak predstaví ako bývalý spravodajský dôstojník, teraz pracujúci ako dobrovoľník, Andriy Rymaruk, ako zdravotníčka Liudmyla Bileka, a ako ďalší dobrovoľník Vasyl Antoniak. Vasjanovyč tvrdí, že žiadny profesionálny herec nedokáže spoľahlivo zahrať pocity, ktoré vojna prináša.

Nádejná depresia

Celý film sa nesie v akomsi typickom slovanskom artovom štýle. Pozostáva väčšinou zo série dlhých statických záberov. Každá scéna je približne rovnako dlhá a v každom takom dlhom zábere sa zdá, že všetky udalosti majú úplne rovnakú váhu: muž, ktorému nadáva nadriadený v oceliarni, potom v zúfalstve skočí do hute; iný chlapík si vyrába vaňu zo zhrdzavenej lopaty bagru; pár, ktorý má sex v reálnom čase. To všetko sú reálni ľudia, ktorí sa snažia nejako pre/žiť.

Hlavný príbeh sa odohráva v roku 2025, teda „rok po skončení vojny“ s Ruskom na východnej Ukrajine. Ale namiesto toho, aby bola Atlantída totálne depresívny film, vzhľadom na ekonomickú devastáciu štátu, desivo znečistenú a nášľapnými mínami posiatu krajinu, je to film, ktorý je v mnohých ohľadoch až podivne optimistický.

Hlavný podiel na tom všetkom majú výkony nehercov Andriya Rymaruka ako Sergeja – ten hrá v podstate takého nežného medveďa – a Liudmyly Bileky ako Katji, čo je bývalá študentka archeológie a tiež bývalá záchranárka. Obaja sa podieľajú na projekte exhumácie mŕtvych a ich identifikácii. S horkou iróniou si Katja uvedomuje, že skončila v odbore, ktorý síce študovala, ale teraz vykopáva telá oveľa mladšie.

A podobných paradoxov je Atlantída plná, napriek tomu je v tomto filme veľký kus nádeje. Ľudská vôľa žiť a milovať je jednoducho silnejšia ako všetky vojnové hrôzy.

Zaujímavosť

Vasjanovyč si vyskúšal aj rolu strihača, a to rovno vo vynikajúcom a úplne netradičnom filme režiséra Myroslava Slabošpyckého Kmeň (2014). Ten bol kompletne obsadený nepočujúcimi nehercami komunikujúcimi iba znakovou rečou a neobsahoval žiadne titulky.

Previous Next

Atlantída

Hodnotenie redakce