Rozhovor

V parfumérii strávim celé hodiny

Rozhovor s Kristínou Pelákovou

Slovenská speváčka, ktorá je práve jednou z najpopulárnejších aj na českej popovej scéne, nám prezradila, pre aké vášne horí najviac!

Na čom teraz pracujete?

Teraz mám konečne viac voľného času, tak sa venujem hlavne novým pesničkám, to je pre mňa priorita. Chcela by som do konca roka vydať nový album. Takže tvorím, skladám, spievam… Dokončujeme aranže. Spolupracujem zase napríklad s Kamilom Peterajom – spievam jeho texty a básne. Je to veľká práca, aby to všetko bolo tak, ako som si predstavovala.

Už je niečo hotové?

Sme približne v polovici. Ale niektoré pesničky už som aj pustila von, len zatiaľ neboli na žiadnom mojom albume. Napríklad pesnička Number One k filmu Život je život, kde som aj hrala, rovnako ako Na Bieleho koňa v rozprávke Johankino tajomstvo. Tam som robila dokonca celý soundtrack a zahrala si aj princeznú! Vo filme Život je život, kde som sa stretla s Ondřejom Vetchým… Toho si veľmi vážim. Ale späť k hudbe: Takže keď to sčítam, mám finálne hotových päť skladieb. Do konca leta by som chcela mať všetko!

Princeznú a ešte s Vetchým… To ste mali naozaj šťastie!

Áno, to som si veľmi uvedomovala. Moc si Ondřeja vážim, je to skvelý človek, hodne mi aj pomáhal s hraním a veľmi sme si rozumeli.

Predtým ste mali nejaké herecké skúsenosti?

Práve že nie, vôbec som vo filme nehrala. Dovtedy som pred kamerou stála len v rámci natáčania mojich videoklipov.

A? Ako sa Vám ozajstné hranie pozdáva?

Je to dobrá skúsenosť, vyskúšala som si vďaka tomu, akú neľahkú majú herci profesiu. Každý deň sa vstáva ešte za tmy, natáča sa celý deň, niekedy aj noc. Chce to veľkú výdrž a trpezlivosť.

Ako ste sa cítili ako princezná?

Musím sa priznať, že tá úloha bol vlastne môj splnený sen z detstva. Veľmi ma bavili všetky tie dobové kostýmy. Najskôr som si na ne nemohla zvyknúť, pretože boli objemné a ťažké! To je predsa len niečo iné, než čo bežne nosíte v civile. Aj make-up bol výraznejší, líčim sa veľmi málo. Ale brala som to tak, že to patrí k úlohe i dobe, v ktorej sa dej odohrával.

Plánujete v hraní vo filme pokračovať?

Tá ponuka bola veľmi nečakaná, ale snívala som o nej, to priznávam. Odvtedy prišlo pár ponúk, ale tie som musela z časových dôvodov odmietnuť. Ale nebránim sa, keď príde úloha, ktorá mi sadne, potom do nej rada pôjdem. Budem sa tešiť, možno sa to stane skôr, než si myslím. Ale toho času mám naozaj málo… Bohužiaľ.

S kým by ste si chceli zahrať, máte herecký idol?

Ako som hovorila, bola som veľmi šťastná za spoluprácu s Ondřejom Vetchým aj Simonou Stašovou, Bárou Polákovou, vlastne všetkými kolegami, ktorí v rozprávke tiež hrali. S nimi by som sa znovu rada stretla pri práci. Milan Cieslar je skvelý režisér, rovnako tak Filip Renč – ten má nádherné filmy… Nemôžem vám ale menovať ďalšie konkrétne mená, pretože v Česku aj na Slovensku je toľko talentovaných ľudí, skvelých hercov… Takže som všetkému otvorená! Ale keď už nič nenatočím, mám čo robiť, som predsa speváčka (smiech)!

Čo Vás vlastne baví počúvať za hudbu?

Mám rada všetko, čo má peknú atmosféru, melódiu, text. Na žánri zas tak nezáleží, mám rada niektoré rockové pesničky, ale aj pop, hip hop, r‘n‘b, metal (smiech). V mojom telefóne je veľa hudby, ktorú si často kupujem. Nezáleží mi ani na krajine, odkiaľ hudba pochádza, ale z českej scény sa mi páči, čo robí napríklad Kryštof.

Ako robíte svoju vlastnú show, inšpirujete sa veľkolepými produkciami zahraničných interpretov?

To by som bola rada, keby som mala možnosť mať takú veľkú produkciu! Veľmi sa mi páči napríklad show Shaniy Twain, Tiny Turner alebo Beyoncé – u tej ale skôr myslím show zo skoršieho obdobia. Pripadá mi, že v poslednom čase trochu pritvrdila do hip hopu… Bližší mi bol jej štýl, keď vystupovala ešte s Destiny‘s Child. Dokonalé kostýmy, choreografia, výprava… Kiež by sa podarilo aj mne niečo také vytvoriť.

Aké kapely Vás vlastne formovali v detstve?

Už vtedy som bola veľmi rozutekaná do rôznych žánrov. Tak napríklad sa mi veľmi páčila Avril Lavigne, čo je taký pop rock. Na základke som bola ale úplne zbláznená do Britney Spears. Pozerala som sa na všetky jej vystúpenia, napodobňovala tanečné čísla… Keď ešte zaspomínam, vyrástla som aj na MC Erikovi a Barbare, Eláne…

Vtedy začali talentové súťaže. Nenapadlo Vás ísť skúsiť šťastie tam?

Keď bola prvá Superstar, skoro všetci spolužiaci vyrazili na casting. Ale ja nie! Aj rodičia mi hovorili: „Choď to tiež skúsiť.“ Na strednej škole som totiž dosť jazdila na spevácke súťaže, kam ma sprevádzal otecko. Takže by som skôr povedala, že som si išla svojou vlastnou cestou. Radšej som si skladala texty, melódie… A vyplatilo sa.

Čo považujete za svoj zatiaľ najväčší úspech?

To sa mi ťažko hodnotí. Ale najviac si cením každé turné. To vám asi potvrdí každý spevák, že je krásne, keď sa vypredajú koncerty. Veď tú hudbu nerobím len pre seba, ale hlavne pre ľudí. Skvele som sa cítila, keď sa mi podarilo naplniť veľkú sálu pražskej Lucerny. Dúfam, že sa priestory budú ďalej rozširovať a fanúšikov bude stále pribúdať. Viete, ako veľmi ma teší, keď vidím, že ľudia poznajú moje pesničky a spievajú ich spoločne so mnou? To je úžasný zážitok.

Máte nejakých fanatických fanúšikov?

Fanúšikovia sú rôzni. Mám šťastie, že mám skôr príjemných obdivovateľov, ale pár zvláštnych sa medzi nimi nájde. Keď ich „láska“ ku mne prerastie určitú hranicu, je treba to riešiť radikálnejšie. Ale nikdy sa mi nestalo nič hrozné. Musím to zaklopať.

Takže Vám nikto nestanuje pred oknami?

Niekedy sa pred mojím domom pár fanúšikov zastavuje, pokiaľ to nejako nenarušuje moje súkromie, dokážem mať pochopenie. Ale musí to mať hranice. Nechcem volať políciu alebo niečo podobné. To mi pripadá moc. Stáva sa to našťastie menej často ako v minulosti. Ale takéto veci zažíva skoro každá populárna osobnosť. Proste sa stáva, že je k vám niekto príliš milý alebo naopak škaredý…

Prenasleduje Vás bulvár?

Bulvár beriem ako súčasť svojej práce. Dokáže o mne napísať dobre, ale aj zle. Snažím sa ho neživiť. Viem, ľudia to čítajú, zaujíma ich moje súkromie. Aj to niekedy veľmi decentne poodhalím. Ale ja sa chcem prezentovať hlavne svojou hudbou, môj súkromný život je to najvzácnejšie, čo mám, tak si ho strážim. Neprovokujem, nerobím nikde škandály…

A čo trendy, podliehate im?

Sledujem, čo sa nosí, ale keď je v móde nejaký trend, čo mi nepristane alebo nesedí mojej postave, ignorujem ho. Ale viac než na módu som vysadená na kozmetiku!

Naozaj?

Áno! Tú sledujem teda pozorne. V parfumériách, kde majú luxusnejšie značky kozmetiky, dokážem stráviť celé hodiny. Milujem starostlivosť o pleť, to som sa naučila, pretože som mávala problémy s pleťou, bola precitlivená. Tak som sa začala o kozmetiku viac zaujímať a baví ma to. Nepoužívam moc tú, ktorá sa bežne predáva, skôr hľadám v salónoch, kde si rada doprajem aj starostlivosť, čistenie pleti. Z dekoratívnej kozmetiky mám rada francúzske značky, rada investujem do kvality.

A čo Vás ešte baví?

Jednoznačne tanec. Tomu sa venujem už od detstva, ale na dlhý čas som sa od neho odmlčala. Až vlani som dostala ponuku ísť tancovať do televíznej súťaže, aby som splnila sen jednému chlapcovi z detského domova a vytancovala mu byt! Šesť hodín denne sme trénovali, bolo to náročné, ale tak ma to chytilo, že sa tancu venujem stále. A mám krajšiu postavu. Tiež milujem prírodu!

Kristína Peláková (*20. 8. 1987), speváčka

Rodáčka zo Svidníka sa venuje spevu, tancu a hre na klavír už od útleho detstva. Prvý album vydala v roku 2008 a hneď bodovala v hitparádach. Naozajstný prelom ale zaznamenala až skladba Horehronie o dva roky neskôr, kedy sa zúčastnila aj súťaže Eurovízia. Dokonca naspievala oficiálnu hymnu MS v ľadovom hokeji (2011). Žije na Slovensku a je slobodná.

 
Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.
Rozhovor
Foto Archív Kristína Peláková

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na

Available on App Store Get it on Google play PC a MAC