Rozhovor s Martinom Šonkom

V leteckej akrobacii rozhoduje psychika a skúsenosti

Chránil vlasť ako vojenský pilot lietajúci na stíhačke Gripen. Teraz Martin Šonka svoju krajinu reprezentuje ako akrobatický pilot v prestížnej svetovej sérii Red Bull Air Race. Tento rok sa mu podarilo ako prvému Čechovi prvýkrát vyhrať preteky a pomýšľa aj na celkový triumf v súťaži. Ako ťažko sa na oblohe krotí akrobatický špeciál, v ktorom netrénovaný človek môže počas obrovského preťaženia omdlieť? Nielen to Šonka prezradil v rozhovore pre magazín Skylink.

Je to už Vaša piata sezóna v prestížnej svetovej sérii Air Race. Považujete sa stále za nováčika, alebo už za ostrieľaného matadora?

Stále som jeden z najmladších v štartovom poli a hovorím o sebe, že som stále nováčik a začiatočník, ktorý bude ale vyhrávať. Ako nováčik ste v komunite Red Bull Air Race prvú sezónu a všetci chápu, že zbierate hlavne skúsenosti. Je to absolútne profesionálny šport, kde rozhodujú práve tie skúsenosti. V ďalších rokoch už vás berú ostatní piloti ako toho skúseného. Ja mám ale občas pocit, že som stále ešte nováčik. V každých pretekoch sa totiž niečo učím a stále riešime situácie, ktoré sú pre nás nové. Navyše keď chcem teraz bojovať o najvyššie pozície, tak je to pre mňa nová situácia. Je na mňa väčší tlak, ktorý si nevytváram iba sám na seba. Musím to zvládnuť dobre psychicky. Koľkokrát uspejem v tréningu, verím si a zrazu prídu preteky a zbytočné chyby. To človeka veľmi zdrví…

Aké je to ťažké po psychickej stránke vyrovnať sa s tým, že urobíte drobnú chybu, ktorá Vám prehrá celé preteky?

V minulosti som sa stále trápil, prečo mi to nejde a neustále som nad tým premýšľal pred spaním alebo aj po prebudení. Pre mňa je najlepšia mentálna príprava, keď si idem zašportovať a môžem úplne vypnúť mozog a vyčistiť si hlavu a pohybovať sa v prírode. Rád sledujem krásy nášho kraja. To je pre mňa najlepší relax.

Najviac trpí pri tom našom športe telesná schránka. Chrbát dostáva poriadne zabrať, keď som často v obrovskom preťažení.

Spolupracujete napríklad s psychológom, aby ste boli vo väčšej pohode?

Minulý rok som skúšal spolupracovať s psychologičkou a musím povedať, že je to zaujímavá cesta. Sám si hovorím, že viem, ako sa pred pretekmi najlepšie pripraviť, ale samozrejme mi ukázala, že to nie je tak úplne pravda. Musím sa vedieť pred pretekmi od všetkého oprostiť.

Ste stále ešte na štarte pretekov nervózny, alebo je to pre Vás už rutina?

Nemôžem povedať, že nie som na štarte nervózny. Trošku už som si za tie roky zasúťažil, ale keď cítim, že musí prísť ten skvelý výsledok, tak si na seba vytváram zbytočne veľký tlak. Potom si to vlastnou nervozitou pokazím. Musím to odbúrať, aby to bolo lepšie.

Okrem psychiky ale veľmi trpí aj Vaše telo. Ste neustále v obrovskom preťažení, pri ktorom by normálny človek stratil vedomie. Ako toto zvládate?

Čo najviac trpí pri tom našom športe je naozaj telesná schránka. Chrbát dostáva poriadne zabrať, keď sme často v obrovskom preťažení. Musíme tak veľa posilňovať predovšetkým chrbtové svaly a nielen tie. Telo si ale musí tiež oddýchnuť, takže si chodím niekedy napríklad len zabehať.

Piloti Formuly 1 si úzkostlivo strážia váhu a hovorí sa o nich, že sú skoro ako anorektici. Ako to máte vy ako leteckí akrobati?

Anorektik nie som, no minuloročnú sezónu som odlietal o desať kíl ľahší, než je moja klasická váha. Pred sezónou sa neustále strážim, aby som nepribral. Lietadlo aj so mnou musí mať totiž určitý počet kilogramov a nie je možné to prekročiť. Keby som bol menší a teda aj ľahší, tak by som mohol na svoj akrobatický špeciál umiestniť rôzne agregáty, ktoré by mi pri pretekoch pomohli. Takto to ale nejde. Navyše čím ste ťažší, tým väčšie preťaženie potom v lietadle na vás pôsobí. Som pomerne žravý, ale musím sa, aj keď nerád, strážiť.

Rôzne vylepšenia, ktoré si montujete na lietadlo, stoja veľké peniaze. Máte na to dosť veľký rozpočet, aby ste nezaostávali za konkurenciou?

Čiastočne si môžeme dovoliť vylepšenia, ale zase nevyhadzujeme peniaze za veci, ktoré by nám nepomohli. Ostatní skúšajú všetko možné, hoci to na prvý pohľad zlepšenie nemôže priniesť. Je to ale pekné sledovať, ako sa všetci snažíme byť najlepší. Konkurencia je v Air Race obrovská a všetci investujú obrovské peniaze, aby boli na špici. Nie je tam nikto, kto by bol mimo hru o vyššie priečky.

Funguje v Air Race niečo ako špionáž, že sa navzájom pozorujete, kto má čo nové na lietadle?

Všetci sa sledujeme. Hneď ako má niekto niečo nové na lietadle, tak chodíme okolo jeho hangáru a pozeráme, čo to je za novinku. Nič sa nedá skryť. Všade je veľa fotografov a vidíme každý detail na lietadle, takže žiadne schovávanie aj tak nepomôže. Ono sa už nič revolučné vymyslieť nedá. Na každú trať by sa muselo nájsť niečo špeciálne.

Tento rok ste vyhrali prvé preteky v kariére. Aký to bol pocit, keď ste konečne zlomili to prekliatie po piatich rokoch v Air Race?

Je to neskutočný pocit. Proste splnený sen! Mám strašne veľkú radosť aj za tím a za fanúšikov, ktorí nám držali palce. Ťažko teraz presne popísať, čo sa vo mne odohrávalo. Obzvlášť po minuloročnej sezóne, ktorá sa nepodarila. Vykročili sme teraz správnym smerom a teraz v tom chceme v ďalších pretekoch pokračovať. Viem, že je ešte len začiatok sezóny, ale bol to snový vstup do nej, ale musíme si presne povedať, prečo sme tu uspeli a nadviazať na to v ďalšej práci.

Teraz ste jedným z najväčších adeptov na svetový titul. Nezväzuje Vás to tak trochu?

Na to je ešte skoro, ale som na to zvedavý. Myslím si, že by to mohlo byť naopak a tú nervozitu zo seba dostanem. Dokázal som si, že na to mám a s mojím tímom môžeme vyhrať. Teraz si viac verím a dúfam, že to tlak zo mňa úplne sníme.

Bolo by parádne, keby sa to raz podarilo a mohol by som v Česku pretekať.

Za päť rokov ste súťažili v rôznych lokalitách po celom svete. Kde to podľa Vás bolo najlepšie?

Lietame na miestach, kam by sa človek s lietadlom normálne nedostal. Tešíme sa tak do lokalít, ktoré sú naozaj krásne, či už to bol v minulosti New York, Abú Dhabi, Las Vegas alebo centrum Budapešti… Tento rok som zvedavý na preteky v Rusku, kde poletíme premiérovo v Kazani. Moc si tie destinácie aj tak neužívame, pretože je to pre nás, pre pilotov, obrovský záprah koncentrovať sa na pretekanie.

Nemrzí Vás, že ste ešte nepretekali v Air Race v Česku a myslíte si, že k tomu niekedy vôbec dôjde?

Dôležité je nájsť vhodné miesto, kde by sa pretekalo. Najlepšie by to bolo samozrejme v Prahe na Vltave pod Hradom, ale do toho vstupujú aj iné faktory. Úrad civilného letectva to musí povoliť a zastrešiť to. Praha je taká citlivá. Mňa tam ešte nikdy nepustili lietať ani s akrobatickou exhibíciou. Sú ale aj iné miesta, napríklad Brnianska priehrada, ale dôležité je, že to stojí veľa peňazí tú akciu finančne utiahnuť. Musel by sa nájsť niekto, kto by na to našiel peniaze. Bolo by to parádne, keby sa to raz podarilo a mohol by som v Česku pretekať.

V Air Race lieta ešte druhý Čech, Petr Kopfstein. Je medzi vami veľká rivalita?

Sme priatelia, ale zároveň aj súperi. Povedal by som, že je to taká zdravá rivalita. Petrovi prajem len tie najlepšie výsledky a hlavne aby bol on sám spokojný so sezónou, tak ako si to on sám predstavoval. Dúfam, že sa raz stretneme na stupňoch víťazov v niektorých pretekoch. To by bolo úplne najlepšie!

O Martinu Šonkovi

*26/3/1978 LETECKÝ AKROBAT

Český letecký akrobat sa narodil 26. marca 1978 v Dvore Králové nad Labem. V mladosti sa venoval športovej gymnastike. Po maturite bol rozhodnutý plne sa venovať lietaniu. Preto nastúpil v roku 1997 na Vojenskú akadémiu odbor pilot bojového lietadla do Brna. Neskôr sa začal venovať aj pretekaniu. V roku 2004 sa stáva členom českého reprezentačného tímu v leteckej akrobacii. V armáde lietal na strojoch L-29 Delfín, L-39 Albatros, L-159 Alca a JAS-39 Gripen. V roku 2010 sa stal prvým českým pilotom v prestížnej sérii Red Bull Air Race.

Rozhovor
Foto Red Bull Media House, Istock

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na