Rozhovor s Barbarou Nesvadbovou

Som neliečený workoholik

Takmer dve dekády šéfovala českému vydaniu slávneho módneho magazínu. Roky tak trávila na služobných cestách, módnych prehliadkach po Európe i Amerike, kde sledovala najnovšie trendy. Móda a luxus jej už ale nechýbajú. Radšej sa venuje písaniu a úspešne sa drží na popredných priečkach najpredávanejších českých autoriek. Podľa jej kníh boli natočené filmy Beštiár a Rozprávkar. Hlavnou témou Báriných poviedok a románov vždy boli a stále sú vzťahy medzi mužmi a ženami.

Vlani ste po osemnástich rokoch opustili pozíciu šéfredaktorky Harper‘s Bazaaru. Máte teraz na seba viac času?

To ja neviem. Vlastne ani nepoznám ten pojem „mať čas“. Som neliečený workoholik. Ale keďže ma moja práca nesmierne teší a baví, tak sa nijako nebránim. Čas, ktorý mi zostal po magazíne, venujem fondu Be Charity. A je to nesmierne cítiť, rastie nám pod rukami. Snažíme sa vybudovať transparentnú neziskovú organizáciu, ktorá všetky prostriedky, ktoré získa, rozdelí postihnutým.

O čo sa konkrétne stará Váš fond?

Primárne o 54 handicapovaných detí, ktorým kupuje všetko potrebné k ich neľahkému každodňu, na čo rodičia nestačia. Zároveň im sponzorujeme rehabilitácie. Ďalej podporujeme zamestnávanie mentálne handicapovaných dospelákov v Stredočeskom kraji. Verím, že dať ľuďom prácu, vyviesť ich z ústavov alebo chráneného bývania, úplne zmení ich život. A za tretie sú to nemocničné pracoviská, s ktorými sme prepojení: Spinálka Motol, perinatológia Apolinář a detská plastika Vinohrady.

Ste považovaná za módnu ikonu, dokonca ste navrhli kolekciu pre Concept Store Bibloo. Plánujete ďalšie módne návrhy?

Pracujem s Tonakom, každý rok pre nich navrhujem kolekciu klobúčikov. Bibloo kolekcia bola určená na pomoc Elenke Szymanskej, skvelému dievčatku z nášho fondu. Práve včera mi jej mamička poslala fotku, ako ťapká s bratom za ruku po Zoo. A to som ju pred šiestimi rokmi stretla ako len ležiacu. Robila som aj kolekciu topánok pre La Novestu. Tá sa predala za týždeň. Bizar je, že moje čižmy fungovali lepšie, než moje knihy – to je trochu „au“. Navrhovanie ma bavilo, ale nie je to moja profesia.

Odmala ma fascinujú ľudské vzťahy a všetka ich premenlivosť a modifikácie

Na čom si okrem čiernej farby v móde fičíte? Väčšina žien zbiera kabelky alebo topánky, ktoré často ani neunosí, patríte k nim tiež?

Knihy. Mám toľko kníh, že už sa všade kopia. Myslím, že ma raz zavalia. Pod dvadsať tisíc zväzkov to nebude. Patrí tam aj knižnica po otcovi, pochopiteľne. Potom tiež mačky. Stále ku mne prichádzajú túlavé a ja ich neviem poslať preč. A potom, bohužiaľ, topánky. Hoci organizujeme našu každoročnú Žofínsku hadrárnu, ktorá tento rok bude 11. novembra, tak ich aj tak mám až moc.

Už to bude rok od vydania Vašej poslednej knihy Momentky. Aké momenty Vás teraz robia najviac šťastnou?

Teší ma byť s Bi. Teší ma každá práca pre fond. Teší ma čítať. A potom ma tiež teší sa tešiť na jedného muža.

Vraj píšete najradšej po nociach, keď je okolo Vás pokoj. To asi musíte byť vyložene sova, že?

Asi. Ja nebývam unavená. Teda ak to nepreženiem s vínom.

Vaša dcéra Bibiana už je skoro dospelá. Ste pripravená na to, že možno čoskoro vyletí z Vášho hniezda?

Neuvažujem takto. Nemôžem ju predsa spútať. Bolelo ma, keď dospievala. Keď sme si zrazu prestali večer čítať rozprávky. To bol škaredý zlom. Ale sme si také blízke, že sa predsa nesmiem báť. Láska je voľnosť. Nie väzenie.

Píšete predovšetkým poviedky na tému láska, zložitosť vzťahov, priateľstvo i nevera. Sú vzťahy to, čo Vás fascinuje? Alebo sa tejto téme venujete preto, že je skrátka nevyčerpateľná?

Odmala ma fascinujú ľudské vzťahy a všetka ich premenlivosť a modifikácie. Zamilovanosť, túžba, láska, žiarlivosť, zrada, lož. Ja osobne som veľmi racionálny kozorožec. Tak si aspoň tie všetky zvláštne veci vymýšľam. Nie teda že by sa mi úplne vyhýbali…

Aká je Vaša predstava ideálneho letného odpočinku?

Milujem Savudriju v Chorvátsku. Mám tam roky objavený malý penzión, kde sedím na kameňoch, Bi hovorí, že som ako had, pozorujem more a každú chvíľu idem plávať do nikam.

Dobrý spisovateľ vraj musí mať veľa načítané, a to ideálne knihy rôznych žánrov. Koľko knižiek dokážete prelúskať za rok?

Ročne prečítam na tristo kníh. Niekedy aj viac. Teda, ak sa počítajú aj tie brakové a detektívky!

 


Barbara Nesvadbová (*14. januára 1975, spisovateľka a novinárka)

Jej otcom bol uznávaný psychiater a spisovateľ science fiction Josef Nesvadba. Po vyštudovaní žurnalistiky a masovej komunikácie na Univerzite Karlovej pracovala ako šéfredaktorka časopisov Xantypa a Playboy. Je kreatívnou riaditeľkou časopisu Page siete kníhkupectva Luxor. Založila nadačný fond Be Charity a v neziskovej organizácii Etincelle funguje ako dobrovoľník a fundraiser. V dome za Prahou žije so svojou mamičkou a šestnásťročnou dcérou Bibianou.

Rozhovor
Foto Archív Barbary Nesvadbovej

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na