Rozhovor s Maximom Habanecom

S doskou chcem ísť na olympiádu

V detstve by ho to ani vo sne nenapadlo. Najlepší český skateboardista Maxim Habanec má veľkú šancu prebojovať sa na budúce olympijské hry v japonskom Tokiu. Prvýkrát v histórii sa totiž jeho šport zaradí do programu jedného z najsledovanejších a najznámejších podujatí planéty. Okrem súťaženia na doske sa Habanec venuje aj natáčaniu dokumentov zo všetkých možných kútov sveta, po ktorých práve cestuje.

Sezóna Vám skončila, ale zaháľať asi teraz nebudete.

Čaká ma toho celkom veľa. Sezóna skončila už v polovici septembra a mesiac na to som išiel na sústredenie do Dubaja. Potom budem až do konca januára trénovať vo svojej hale Red Bull Max Space vo Vysočanoch, aby som bol pripravený na kvalifikáciu na olympiádu v Tokiu, kde sa uskutočnia preteky v skateboardingu prvýkrát v histórii a ja chcem byť pri tom.

Myslíte často na to, že sa prvýkrát môžete pozrieť na olympijské hry?

Keby som na to nechcel myslieť, tak mi to aj tak vždy niekto pripomenie. Som hlavne rád za to, že ten môj šport dostáva teraz viac priestoru vďaka olympijským hrám. Budem vo finále vlastne robiť to, čo doteraz. Neustále sa zlepšovať a snažiť sa podať čo najlepšie výkony. Na aké miesto to bude stačiť, už je na rozhodcoch a ostatných ľuďoch.

Prvýkrát v histórii sa uskutočnia na olympiáde preteky v skateboardingu a ja chcem byť pri tom

Napadlo by Vás niekedy v detstve, že na skateboarde môžete súťažiť na olympijských hrách?

Popravde? V živote by ma to nenapadlo. Keď som na doske začínal, nemal som trénera a ani nikoho, kto by mi hovoril, kedy mám ísť trénovať a jazdiť. Tak to mám doteraz. Viem, že chcem denne jazdiť dve až tri hodiny, ale nie je to tak, že by som musel byť vo svojej tréningovej hale nastúpený presne o 13.30.

Ak to vyjde a kvalifikujete sa na Hry do Tokia, tak na čo sa tam budete najviac tešiť?

V Tokiu už som bol dvakrát a Japonsko mám celkovo veľmi rád. Ich kuchyňu i kultúru. Baví ma to, aký je tam kľud. Aj moja priateľka je veľkou fanúšičkou japonského jedla. V Prahe tiež stále chodíme do ázijských reštaurácií. Takže v tomto mám jasno.

Okrem pretekania natáčate aj dokumenty z rôznych častí sveta, v ktorých jazdíte na doske. Stihnete ešte niečo natočiť do olympijských hier?

Počas toho pretekárskeho vrcholu by som chcel natočiť len niečo kratšie. Pravidelne točím aj na YouTube, kde sú videá o jazdení a o všetkom, čo sa deje okolo mňa. Teraz sa chcem sústrediť na to, aby som jazdil čo najlepšie, a ďalší komplexnejší dokument natočím až po olympijských hrách.

Precestovali ste veľkú časť planéty. Kde sa Vám najviac páčilo?

To je hrozne ťažké povedať. Japonsko mám rád celkovo. Ázia ma baví, ale užívam si aj Prahu. Jeden rok som bol stále na cestách a teraz som rád doma, kde mám teraz svoje zázemie pre trénovanie.

Prežili ste si na cestách aj nejaké nepríjemné okamihy?

Keď človek veľa cestuje, tak sa do takýchto situácií dostane. Asi trikrát ma v zahraničí okradli, ale vždy sa to nejako vyriešilo. Našťastie nikdy nešlo o lúpežné prepadnutie a vždy sme z toho vyšli zdraví. Najhoršie bolo, keď mi zo zamknutej izby ukradli drahú kameru. Musel som potom predať auto a kúpiť si novú.

Ale cestovanie napríklad lietadlom musí byť pohoda. Vezmete si dosku a pár tričiek a letíte...

No mohlo by sa zdať, že to tak je, ale beriem si so sebou aj náhradné dosky a v súčasnosti už je to celkom problém, pretože v lietadle sa za každý kufor musí priplácať. Niekedy si tak beriem na palubu aspoň jeden skate. V Číne sa mi ale napríklad stalo, že mi ho zobrali. Zrazu som bol na pretekoch a nemal som na čom jazdiť.

Na čo sa sústredíte na svojich pretekoch?

Najdôležitejšie pre mňa je zajazdiť preteky tak, ako som si to naplánoval, a aby som predviedol to, čo som chcel.

Aké bolo Vaše najhoršie zranenie na doske?

Najhoršie zranenie pre mňa bol rozdrvený priehlavok. Doska mi spadla na nohu a prerazila mi ho. Trvalo to dva mesiace, než sa to dalo dokopy. Veľmi časté zranenia sú väzy v kolene. Na to si musíme dávať pozor a mať silné kolená. Potom napríklad menšie odreniny. Som rôzne obúchaný, ale to už k tomu športu patrí a nevenujem tomu pozornosť.

A aký je Váš recept na udržanie sa vo forme?

Trikrát týždenne cvičím s osobným trénerom, ktorý je bývalý skejťák a sám mal problémy s chrbtom. Tréningom sa z toho dostal. Je to veľa o preťahovaní. Skoro ako joga. Človek sa veľmi zlepší už len tým, že pravidelne jazdí, to už som si sám overil, že keď moc trénujete vo fitness, tak zase strácate tie technické zručnosti na doske.

A už viete, ako dlho chcete jazdiť na doske?

Skate je spojený s takým punkom. Kedysi sa o seba moji predchodcovia vôbec nestarali a vydržali jazdiť do tridsiatich piatich rokov. Otázka je, ako dlho vydrží jazdiť moja generácia, ktorá to už rieši.


Maxim Habanec (*13. februára 1992, skateboardista)

Maxim Habanec jazdí na skateboarde od šiestich rokov a dnes patrí na pretekoch v Česku i vo svete k najlepším jazdcom. Svoju vášeň k cestovaniu a skejtovaniu pretavil v úspešný skate-dokumentárny projekt Skate of Mind. Niekoľkokrát vyhral Majstrovstvá ČR, dvakrát sa stal víťazom pretekov svetového pohára Mystic SK8 Cup a pravidelne sa zúčastňuje pretekov na všetkých kontinentoch. Maxim doštudoval grafický dizajn a študuje medzinárodné vzťahy. Okrem skateboardingu sa venuje aj snowboardingu a hlavne trávi čas s kamarátmi.

Rozhovor
Foto Red Bull Content Pool

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na