Rozhovor s Martinom Písaříkom

Pri cestovaní do Iraku sme podcenili množstvo domácej slivovice

Herec, dabér a moderátor netrávi svoj čas len pred kamerami alebo na divadelných doskách. Aktuálne vstrebáva zážitky z mesačného putovania po Iraku a Kurdistane, kam sa vydal v sprievode ostrieľaného cestovateľa, a to na motorke! Pôvodne mala byť výprava pracovným projektom pre súkromnú televíziu, nakoniec ale spolupráca nedopadla.

Za posledných pár mesiacov som zaznamenala hneď niekoľko cestovateľov na motorke. Napríklad Dominiku Gawliczkovú, ktorá precestovala Južnú Ameriku, Katku Kadlusovú a Františka Nykla, cestujúcich na svojej „Brambore“ alebo duo Liška a Révai, ktorí točili dokument v Strednej Amerike. Prečo ste si motorku zvolili Vy?

Jazdím na motorke už od štrnástich rokov, kedy som s otcom dával dokopy Javu 50 Mustang. Potom nasledoval rad ďalších značiek, typov, kubatúr, ale nikdy som sa nedostal za hranice republiky. Vo chvíli, keď už som chcel s motorkami skončiť, prišla ponuka do relácie „Moto cestou necestou“. A ja som bol späť v hre!

Na mesačnú cestu ste sa vydali s dobrodruhom, cestovateľom Igorom Brezovarom. Poznali ste sa predtým dobre?

Nepoznali sme sa vôbec, ale hneď sme si padli do noty. Máme veľa spoločného. Išlo o nápad Egona Kulhánka, otca projektu „Moto cestou necestou“, ktorý potom od realizácie odstúpil, ale podporoval nás, ako len mohol. A osloviť Igora bol od neho skvelý nápad!

Mali ste už pred vašou misiou s cestovaním do nie turistických lokalít skúsenosti?

Áno, aj keď nie na motorke. Stopoval som po Írsku, cestoval s kamarátmi po Argentíne a Čile a sám som vyrazil do Ekvádoru. Ale nikdy som sa nestretol s moslimským svetom. Až teraz.

Pôvodne vraj bola v pláne Afrika, ale nakoniec Igor vybral Irak a Kurdistan, prečo?

Celý projekt sa skomplikoval a vyzeralo to, že sa vôbec nebude realizovať! Igor sa rozhodol ísť niekam v každom prípade a mohol ísť sám, ako je zvyknutý, ale po všetkom, čo sme spolu pre projekt urobili, mi ponúkol vyraziť spoločne pokojne bez kamier. Veľmi som si to vážil. A pretože pozná moslimské krajiny a vie, akí skvelí sú tam ľudia, rozhodol sa pre severný Irak, pre Kurdistan. Cieľ, ktorý väčšinu ľudí zarazí, ale ja som mu veril.

Ako prebiehali prípravy?

Pre mňa prípravy znamenali zorganizovať a zaplatiť celý projekt, takže som mal schôdzky s televíziou, so sponzormi, písal som rozpočty, zháňal sprievodné auto, štáb a do toho som si pripravoval motorku a vybavenie, a to všetko počas divadelnej sezóny, kedy mám veľa práce. Vďaka tomu som nemal čas mať napríklad nervy alebo strach.
Podcenili ste niečo?

Určite sme podcenili množstvo domácej slivovice!

Vraj ste sa ocitli aj vo vojnových zónach, aké ste mali pocity?

Na nebezpečenstvo sme zabúdali, ale museli sme byť opatrní na to, čo kde a pred kým hovoríme. Občas bolo nepríjemné vidieť, že sú niektorí ľudia ozbrojení. Ale správali sa k nám veľmi vrelo. Keď sme však videli neďaleké bombardovanie, tak sme radi sadli na motorky a išli preč. Stále si pocity porovnávam. Tá krajina ešte dlho nebude stabilná.

Počas cesty ste takmer denne streamovali na internet natočené videá, fotky, vaše postrehy. Nebolo to po niekoľkých hodinách jazdy na motorke trochu únavné?

Áno, bolo to náročné. Vlastne sme boli stále „v práci“. Hlavne pre kameramana a strihača, ktorí sa takmer nezastavili. Problémy s pripojením sme našťastie riešiť nemuseli. Ako v Turecku, tak v Iraku sme si kúpili SIM karty a dátový tarif. Vyšlo to aj oveľa lacnejšie.

Čo je podľa Vás najväčším nepriateľom cestovateľov?

Hnačka! Inak je to byrokracia a moc úradníkov. Hranice, víza…

Nepríjemnosti s papierovaním a vybavovaním víz. Bolo takýchto prekážok viac?

Toto sme riešili na tureckých hraniciach. Chalanom od kamier tiež kontrolovali na hraniciach fotky v mobiloch. Mali sme plné auto kamier a natočeného materiálu, báli sme sa, aby sme o neho neprišli a nevrátili sa naprázdno. Našťastie to ale dobre dopadlo.


Martin Písařík (* 1. júla 1979, herec, dabér a moderátor)

Seriáloví fanúšikovia poznajú herca z Ordinace v růžové zahrade, kde hral doktora Všetečka. Väčšie filmové úlohy mal napríklad v Ro(c)ku podvraťáků alebo komédii Ať žijí rytíři!. Okrem toho sa pravidelne objavuje v muzikáloch (Sestra v akci, Mýdlový princ, Čas růží atď.). Angažmán má hneď v niekoľkých pražských divadlách a od roku 2013 hrá tiež na Letných shakespearovských slávnostiach. Jeho veľkým koníčkom je hudba – ako gitarista, textár a spevák pôsobí vo vlastných kapelách Bojkot Production a Akustik. S manželkou má dvoch synov.

Rozhovor
Foto Moto cestou necestou (MCN)

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na