Otec bol spokojný, až keď som išiel do Národného!
Foto Lukáš Oujeský, ČT
Roky patrí medzi stálice a najvyhľadávanejších českých hercov v divadle, filme aj na obrazovke. Vlani dostal hlavnú úlohu v príbehu podvedeného šéfa firmy nazvanom Atlas vtákov, za ktorý si vyslúžil aj nomináciu na Českého leva. A Česká televízia mu venovala životopisný dokument, ktorého sprievodcom sa stal jeho syn Martin.
Traduje sa, že Vás k herectvu priviedla maturitná päťka z francúzštiny. Je to pravda?
Áno, bolo to naozaj tak. Študoval som na jazykovom gymnáziu a mali sme povinnú ruštinu, latinčinu a angličtinu, na francúzštinu zostávalo málo času, takže som z nej skutočne prepadol a musel som robiť opravnú skúšku po prázdninách. Pripravil ma na ňu kamarát, ktorý študoval vo Francúzsku a ja som skúšku, rovnako ako následnú maturitu, zvládol. Medzitým som urobil prijímaciu skúšku na JAMU a išiel som študovať herectvo.
Otec nebral Vaše herectvo sprvu vážne, hoci on aj mama ochotníčili. Čo ho nakoniec presvedčilo, že ste si vybrali správne?
On túžil po tom, aby som bol angažovaný do kamenného divadla, takže spokojný bol až keď som nastúpil do Národného divadla. Myslím, že na to bol náležite pyšný, napokon ja tiež.
A keď si o niekoľko rokov neskôr jeden z Vašich synov vybral rovnaké povolanie ako Vy? Čo ste mu radili?
Odporúčal som mu, nech tiež najprv vyštuduje nejakú strednú školu a potom, keď ho to stále bude ťahať k herectvu, skúsi vysokú umeleckú školu. On sa chcel ale vydať svojou vlastnou cestou, čo úspešne robí dodnes. Urobil prijímačky na konzervatórium, po absolvovaní ktorého nastúpil do Divadla Husa na provázku, a z toho som mal radosť, pretože sa mu tam dostalo rovnako skvelej hereckej školy, ako kedysi mne.
Priznám sa, že nerád určujem zásadné role, je to ako by ste sa pýtali rodičov, ktoré dieťa majú najradšej
Vy ste si nedávno zahrali hlavnú úlohu vo filme Atlas vtákov. Režisér Olmo Omerzu Vám písal rolu priamo na telo. Možno potom vôbec takú rolu prípadne aj odmietnuť?
Bolo pre mňa prekvapením už to, že ma Olmo vôbec oslovil, mám rád jeho prácu a bol som tým potešený. To, že tá rola bola písaná priamo pre mňa, som sa dozvedel až oveľa neskôr, rovnako ako to, že za mnou šiel s obavami, či ju prijmem. Keď mi to povedal, pocit zodpovednosti sa zdvojnásobil, obava z toho, aby som mu film nepokazil, zase dostihla mňa.
Okrem toho sme vlani videli aj dokument o Vás – Pan herec Miroslav Donutil. Ste známy tým, že si mnoho ľudí do súkromia nepúšťate. Čo Vás prinútilo zmeniť názor?
Vždy je lepšie pustiť do súkromia kamaráta, v tomto prípade režiséra G. Agathonikiadisa, s ktorým sa poznám z mladosti v Brne, ako keď ho pokrivene rozoberá bulvár. Súhlasil som s tým, pretože v mojom veku sa sluší pre tých, ktorí ma majú radi, vydať súhrnnú správu o doterajšom živote. Navyše bol ten dokument opretý aj o knihu rovnakého názvu, ktorá nedávno vyšla. Pokiaľ ide o film, myslím, že sa ho Georgovi podarilo natočiť, aj podľa veľkého ohlasu, veľmi pekne.
Ako sa Vám spolupracovalo so synom Martinom, ktorý sa v dokumente stal jeho sprievodcom?
Mne sa s Martinom vždy spolupracuje dobre, či už je to v Brne v Amadeovi, alebo v divadle ABC v Prahe v Smrti obchodního cestujícího. Alebo práve pred kamerou. Takže to, že si ho režisér dokumentu vybral ako sprievodcu a komentátora, ma potešilo.
Okrem spomínanej Smrti obchodního cestujícího máte v pražskej Viole predstavenie Moje velká ryba, a tiež Vás môžeme vidieť v Amadeovi, ktorý je inšpirovaný rovnomenným filmom Miloša Formana a v ktorom ste sa vrátili na dosky brnianskeho Divadla Husa na provázku. Aké to bolo vrátiť sa znova do rovnakej rieky?
Je to už iné divadlo ako to, v ktorom som zažil toľko radosti. Pár mojich bývalých kolegov tam síce ešte je, ale duch toho divadla už je iný, nový. Pre mňa to bolo krásne skúšanie s Vladimírom Morávkom, čo asi pre niektorých hercov, ktorí s ním majú iné skúsenosti, bude správa prekvapivá, ale ja si tohto rozporuplného génia českej réžie vážim, a vďaka tomu z našej spolupráce vždy vznikol pozoruhodný výsledok. Amadeus je toho dôkazom. Hráme to predstavenie už mnoho rokov a stále je beznádejne vypredané.
Kde inde ešte majú/budú mať možnosť Vás diváci vidieť v divadle?
Okrem Violy a ABC, ktoré spomínate, momentálne nikde, ale srdečne všetkých na tieto dve predstavenia pozývam. Obe mám totiž veľmi rád, a ako sa zdá, doba opäť začína byť návšteve divadla naklonená.
Máte za sebou mimoriadne plodnú kariéru. Dokázali by ste povedať, ktorá alebo ktoré úlohy boli pre ňu zásadné?
Priznám sa, že nerád určujem zásadné úlohy. Bolo ich našťastie veľa. Ale je to, ako by ste sa pýtali rodičov, ktoré dieťa majú najradšej. Všetky tie roly sú také moje deti. Ak chcete, vyberte si tie zásadné sami!
Prezradíte aspoň, či hráte radšej komediálnu, alebo dramatickú rolu? Inými slovami: Ak by ste sa rozhodovali medzi rovnako farebnou a kvalitnou rolou dramatickou, alebo komediálnou, akú by ste si vybrali?
Mám obrovské šťastie, že je tá ponuka úloh pre mňa taká pestrá a že môžem, takmer pravidelne, striedať tie dramatické a tie komediálne. Veľmi mi to vyhovuje. Napríklad teraz bežal v ČT rodinný komediálny seriál Špunti na cestě, kde som si mohol zahrať vtipného starého rockera a súbežne ma mohli diváci vidieť ako renomovaného právnika vo Vražedných stínech režiséra Jiřího Svobodu. Takéto striedanie hereckých charakterov sa mi páči.
Ako si úlohy vyberáte?
Nedávno jedna pani redaktorka napísala, že ma český film v posledných rokoch opomínal. Nie je to pravda, ponúk som dostal dosť, ale z väčšej časti som ich neprijal. Keď máte sedemdesiat rokov, tak už chcete čas pri filmovaní stráviť zmysluplne a robíte len to, čo vás hneď pri prvom prečítaní scenára nadchne. Úlohy som si starostlivo vyberal vždy, a teraz som v tom výbere ešte dôslednejší. Hoci priznám, že som za každú ponuku rád.
Čo si Vy sám rád pozriete v televízii?
Tá pandemická doba pre mňa bola dosť významnou zmenou, pretože ma ani vo sne nenapadlo, že budem mať ešte možnosť s rodinou tráviť toľko času, a tiež, že budem mať šancu splatiť si dlhy v sledovaní toho, čo mi predtým uniklo. Takže som videl celý rad výborných filmov a seriálov, ale vymenovávať ich nebudem, každý máme svoje priority, ale som rád, že sú.
Takže relaxovať viete.
Áno, ale v tom jednoznačne vedie moja milovaná Vysočina. Občas to preložím morom, ale dobrú knižku je predsa možné si prečítať kdekoľvek… Ale hlavne: Nech už sú všetci zdraví, a nech sa zase môžeme stretávať v divadlách, kinách alebo len tak v prírode.
Miroslav Donutil (* 7. februára 1951, herec)
Narodil sa v Třebíči, vyrastal v Znojme a hlavne v Brne. Vyštudoval Janáčkovu akadémiu múzických umení. Už počas štúdia hral v Divadle Husa na provázku. Do roku 2013 bol členom činohry Národného divadla. Objavuje sa aj na filmovom plátne (Pelíšky, Želary) a v televíznych seriáloch (Doktor Martin).
