Rozhovor s Michalom Navrátilom

Strach nesmie byť väčší ako odhodlanie

Je to vták? Je to lietadlo? Nie! Je to muž z ocele. Najlepší český skokan do vody z extrémnej výšky Michal Navrátil v auguste na majstrovstvách sveta v plávaní skončil vo svojej disciplíne druhý a po 14 rokoch priviezol z tejto prestížnej akcie medailu pre Českú republiku. U fanúšikov po celej planéte sa preslávil svojím skokom s červeným plášťom, kedy sa odráža z mostíka a 27 metrov nad zemou zaujíma postoj komiksového hrdinu Supermana.

Ako vlastne vznikol Váš slávny skok Superman?

Prvýkrát som ten trik urobil v Hřiměždicích na pretekoch Highjump, kedy som skákal z pätnásťmetrového mostíka. Prišiel za mnou kamarát, či neskúsim urobiť rovnakú pózu ako Superman vo filme, keď letí. Naštudoval som si to na fotkách a videu a šiel som na to. Na prvýkrát to ešte nebolo také precízne, ale začal som to predvádzať aj na pretekoch svetovej série a organizátorom sa to veľmi páčilo. Nechali mi vyrobiť červený plášť, aký mal vo filme Superman. Malo to veľký ohlas v mnohých krajinách.

Neboli fanúšikovia na majstrovstvách sveta v Budapešti smutní, že tentoraz ste sa ako Superman na mostíku nepredviedli?

Asi boli, ale čo sa dá robiť. Snažil som sa hlavne sústrediť na súťažné skoky a na Supermana nebol čas. Na majstrovstvách sveta som chcel všetkým ukázať, že nie som len showman, ale že patrím medzi najlepších pretekárov, a to som dokázal. Teraz už môžem ľudí opäť baviť ako Superman. Robím to ako niečo navyše pre divákov a stojí ma to veľa síl.

Skoky do vody z extrémnej výšky som začal robiť len vďaka tomu, že som ich videl v televízii

Nepripadáte si niekedy sám ako Superman, keď skáčete z 27 metrov do vody?

Cítim sa tak skôr až po tom dopade. Keď viem, že všetko dopadlo dobre a nič som nepokazil a nezranil sa, tak to má potom ten pravý náboj a stúpne mi aj sebavedomie pre ďalšie skoky.

Na čo myslíte, keď pred skokom šplháte do takej obrovskej výšky?

V Budapešti som šplhal po železnej konštrukcii do výšky 27 metrov a počas toho som si hovoril, čo tu robím. V hlave sa mi honí veľa vecí. Navyše je to veľmi fyzicky náročné. Hore na mostíku si musím sadnúť a nabrať znovu silu.

Ako bojujete so strachom, keď stojíte na kraji skokanského mostíka a viete, že musíte skočiť dolu?

Keď som hore, tak mám strach a som poondiaty. Je to veľmi ťažké donútiť sa a ísť do toho. Potom príde ten moment a skočím, ale nesmiem počas tej chvíle cúvnuť. To by bolo zlé. Keby som mal viac strachu než odhodlania, mohol by som urobiť chybu a dopadnúť zle do vody. V deň pretekov už nemyslím na to, či mám strach. To už len premýšľam o tom, aby som skvele predviedol svoj skok a dostal od rozhodcov čo najvyššie známky a vyhral. Strach prekonám v prvých dňoch počas tréningov.

Nehovorí Vám Vaša žena, aby ste s tým skákaním už skončili?

Necháva to na mne. Dosť mi aj radí, ako pri skoku spevniť telo, aby som nestrácal body. Je to taká moja trénerka. Cvičíme spolu jogu. V zime si urobila v Indii kurz a joga nám obom pomáha.

Máte telo pevné ako skala, koľko hodín denne cvičíte?

Počas zimnej prípravy sa snažím byť ako mašina a mať čo najviac svalovej hmoty. Makám na sebe napríklad aj päť hodín denne. Počas súťažnej sezóny svalovú hmotu a tú energiu strácam. Koľkokrát nemám čas sa napríklad ani poriadne najesť. Keď už sa najem, tak som zase lenivý a pomalý, takže to nesmiem preháňať. Pred skokom si precvičím cviky na spevnenie tela, aby ma potom ten dopad do vody tak moc nebolel. Každý deň si zabehám a robím rôzne cviky, aby som bol stále vo forme.

Kde najčastejšie trénujete?

V Stromovke v Centre športu ministerstva vnútra, ktoré pod názvom Olymp pomáha vrcholovým športovcom. Pripravujem sa tam hlavne fyzicky. Mám tam dobré zázemie, ale nie je tu kde skákať do vody. Najviac sa tak vyskáčem počas pretekov, ale verím, že za pár rokov sa to zmení a bude v Prahe miesto, kde budem môcť trénovať skoky.

Rozhovor
Foto Red Bull Media House

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na