Rozhovor s Marekom Danielom


Komické chvíle si hľadám aj vo vážnych úlohách

Sympatický 46-ročný herec pôvodom z Prahy sa divákom do pamäti zapísal nejednou úlohou. Brnianski rodáci ho iste poznajú z jeho pôsobenia v HaDivadle. V poslednom čase na seba však najviac upozorňuje ako svojrázny lobista Tonda Blaník v seriáli Kancelář Blaník. A zo seriálu sa stane film. A z lobistu nový český prezident. Možno.

Vyštudovali ste drevársku priemyslovku vo Volyni. Uplatnili ste niekedy vedomosti z tejto oblasti?

Je dôležité si povedať, čo to znamená, byť drevár. Po absolvovaní školy som mohol byť majstrom na píle. Čo znamená, že by som sa zaoberal takzvane surovým porezom. Odborne by som dohliadal na to, čo sa zo stromu vyrobí, napríklad trámy, fošne alebo napríklad dosky. Takže vyložene profesijné vedomosti som nikdy nevyužil. Ale mali sme základy stolárstva, ktoré využívam pri svojom majstrovaní dodnes.

Napadlo Vás niekedy, že by ste sa živili takzvane rukami?

Áno – a nie raz. Keď robíte herectvo na voľnej nohe, prichádzajú krízy, keď nie je práca – a to sa potom živíte hoci aj rukami. Stalo sa mi to zatiaľ raz, kedy som makal v bazáre s nábytkom. Našťastie k tomu potom už viackrát nedošlo. Asi by som si musel sakra zvykať na pravidelnú manuálnu prácu, lebo konštitučne nie som žiadny silák. Ale dal by som to.

Po štúdiu bábkoherectva ste v treťom ročníku prestúpili na klasickú činohru a už počas štúdií ste hosťovali v brnianskom HaDivadle. Aký máte k Brnu vzťah? Čo si myslíte o vzájomnej rivalite, ba priam urážaní Prahy a Brna?

Brno naozaj a úprimne milujem. Sformoval som sa tam do dospelosti, mám tam veľa životne dôležitých kamarátov, jazdím tam k doktorom, s Brňanmi takmer pravidelne dvakrát ročne jazdím na dovolenku. V HaDivadle som prežil najkrajšie roky svojho divadelného života v angažmáne. Veľa dôležitých vecí sa mi stalo v Brne. Je to – aj v mojich očiach – krásne, živé a zároveň pokojné mesto. A tá nevraživosť? Vždy som to bral ako humor a vždy mi to prišlo bratské.

Brno naozaj a úprimne milujem. Sformoval som sa tam do dospelosti a mám tam veľa životne dôležitých kamarátov

Medzi Vaše najväčšie úspechy patrí – samozrejme okrem fenomenálneho Tondu Blaníka, ku ktorému sa ešte dostaneme – aj nominácia na Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za film Protektor. Buďte úprimný, boli ste vtedy sklamaný, že ste nevyhrali?

To je ťažká odpoveď. Prial som si tú cenu dostať. Ale rovnako tak som si naozaj myslel, že to jednoducho môže dostať ktokoľvek. Do hlavy akadémie nikto nevidí – a je to tak správne. A hoci som napríklad nesúhlasil s celkovým historickým vyznením filmu a postavy, ktorú hral Kryštof Hádek, je úplne v poriadku, že to dostal on. Jeho výkon bol stopercentný.

Ako sa Vám hral Václav Havel v seriáli České století? Mali ste na túto úlohu nejakú špeciálnu prípravu? A aké to bolo, ocitnúť sa v Havlovej koži?

Zabralo mi to asi pol roka zodpovednej prípravy. Napozerával som dokumenty, hľadal drobné detaily, počúval jeho hlas, dlhodobo opakoval „r“. Asi vás sklamem, žiadny zázrak sa nekonal. Proste a jednoducho som hral postavu Václava Havla. A keď sa darilo mimoriadne a ja som cítil od ľudí v okolí, že ich to úprimne baví, rozlieval sa po mne blažený pocit.

Koho by ste si raz chceli zahrať? A ak nemáte konkrétne želanie, s akým režisérom – českým či zahraničným – by ste si priali pracovať? Lákajú Vás úlohy skôr komické, alebo „vážne“?

Je mi to naozaj jedno. Záleží na režisérovi a na scenári. Asi by som teraz radšej hral niekoho, kto nie je vyložene sviňa. Ja mám veľké šťastie, že sa stretávam s ľuďmi, s ktorými si prajem pracovať. Keď hrám, väčšinou si hľadám komické chvíle aj vo vážnych úlohách. Ale asi mám radšej komické postavy – avšak také, ktoré vyslovia aspoň jednu vážnu vetu.

Čo nám prezradíte o chystanom celovečernom filme Prezident Blaník Marka Najbrta? Na čo sa môžeme tešiť?

Na najväčší kšeft Tondu a Libora, ktorý by im mohli závidieť všetci svetoví lobisti. Avšak Tonda je vlastenec, tak uvidíte v kine!

Čo si vlastne myslíte o účinkovaní hercov v reklamách – či už pre politické kampane alebo iné produkty?

To je samozrejme každého osobná občianska vec. Neviem, čo na to povedať. Tí ľudia môžu byť presvedčení, že to robia pre dobrú vec. Je ťažké súdiť. Čo sa týka normálnych reklám, je dôležité, čo tá reklama propaguje, k čomu to je a kto za tým stojí. Inak to považujem za súčasť súčasnej hereckej profesie.

Aké sú Vaše ďalšie plány? Čo by ste si vo svojej profesii – alebo mimo nej – chceli vyskúšať?

Som naozaj úprimne pracovne spokojný. Prial by som si viac robiť autorské divadlo, ako sme ho robili v HaDivadle. Avšak aj to robíme s kabaretom Československo. Prial by som si viac majstrovať a viac sa venovať deťom a žene.


Marek Daniel (* 13. septembra 1971, herec, scenárista)
Herec sa narodil roku 1971 v Prahe. Po vyštudovaní drevárskej priemyslovky odišiel v roku 1990 na brniansku JAMU študovať odbor bábkoherectvo, odkiaľ v treťom ročníku prestúpil na činoherné herectvo. Už počas štúdií spolupracoval s HaDivadlom, kam nastúpil po škole do angažmánu. Hrá na niekoľkých pražských i brnianskych scénach, objavuje sa v seriáloch i filmoch. Verejnosť ho ale v poslednom čase pozná najmä vďaka úlohe politického lobistu Tondu Blaníka, ktorý sa rozhodol kandidovať na Hrad.

Rozhovor
Foto Marek Novotný

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na