Rozhovor s Filipom Kaňkovským


Ak hnevám, mám o vec záujem

Milý a usmievavý mladý herec pôvodom z Prahy vás príjemným vystupovaním úplne uchváti. Už ako malý chlapec mal tendencie baviť ľudí okolo seba, bolo pre neho ťažké chvíľu v pokoji posedieť, a tak pre neho štúdium herectva na DAMU bolo jasnou voľbou. Už v tom čase bol obsadzovaný do filmových a divadelných úloh a ihneď po absolvovaní školy nastúpil do angažmánu, ktorý je snom snáď každého českého herca – do Národného divadla.

Spomeniete si na moment, kedy ste si uvedomili, že sa chcete stať hercom?

Snáď to bolo tesne po nakrúcaní môjho prvého filmu, čo bol film …a bude hůř, ktorý režíroval Petr Nikolaev. Dovtedy som to bral len ako dobrodružstvo. Ale práca tu na tom projekte bola taká úžasná, že som si povedal, toto je to, čo chcem fakt robiť. Našťastie ruka v ruke s tým ide aj práca divadelná, ktorú milujem.

Boli ste ako malý to „predvádzajúce sa“ dieťa, ktoré robí doma alebo v škole show, aby sa mu ostatní smiali?

Naši tvrdia, že áno. Ja si to moc nepamätám. V rodinnom kruhu som sa ale predvádzal rád, to je pravda. Hlavne som bol na všemožných akciách nútený hrať na klavír. A v škole som dosť vyrušoval a bol som hyperaktívny, takže to asi budem musieť priznať. (smiech) Áno. Snažím sa hnevať stále. Ak hnevám, mám o vec záujem.

Myslíte si, že štúdium herectva môže teoreticky urobiť herca z každého? Alebo musíte mať ako herec to „niečo“, čo Vás k herectvu predurčí?

Teoreticky snáď. Ale žiadna škola to z vás nedostane, ak to v sebe nemáte. Naopak je ľahšie hrať bez školy, ale s tým potrebným darom a citom pre vec. Poznáte pieseň Pražského Výběru – Člověk bez talentu? (smiech)

Kto je pre Vás osobná herecká modla – u nás a v zahraničí?

Možno sa niekoho dotknem, ale už dlho je to u mňa nemenné. Vážim si kopu hercov a inšpirujú ma. Milujem svojich kolegov a kolegyne, ale ikony sú len dve. Asi by som sa im chcel priblížiť – alebo ich jednoducho bezhranične obdivujem. Sú to páni Rudolf Hrušínský a Tom Hardy.

Záporákov hrám rád. Je tam veľa priestoru pre kreativitu

Pomerne často ste obsadzovaný do úloh záporákov. Napríklad v Príbehu kmotra. Ako sa Vám také postavy hrajú, obzvlášť keď je ich charakter založený na skutočnosti?

V Príbehu Kmotra to bolo iné. Práve tým, že ten človek žil a urobil naozaj veľa hnusných vecí. Prečítal som o ňom, čo sa dalo. Záporákov hrám rád. Je tam veľa priestoru pre kreativitu.

Mali ste malú úlohu aj v hollywoodskom filme Serena s Jennifer Lawrence a Bradleym Cooperom. Dostali ste sa k týmto hviezdam blízko, alebo Vás od nich držali ďalej?

Prečo by ma od nich držali ďalej? Stretol som sa s Jennifer Lawrence a správala sa ako normálne dievča. Bola príjemná a usmievavá. Viac som si ale zahral s Rhysom Ifansom, ktorému som mal odseknúť ruku sekerou. Celkom zaujímavé natáčanie. (smiech)

Ako by ste porovnali natáčanie u nás s obrovskou a veľkorozpočtovou hollywoodskou produkciou?

Okrem tej klasickej práce je rozdiel úplne vo všetkom – a samozrejme sú dôvodom práve peniaze. Catering vyzeral, ako keď sa hotel Hilton vyleje na lúku. Nebolo nič, čo by tam chýbalo. Niekedy mi prišlo, že to prácu až zdržiava. Ale to hovorím práve o filme Serena. Pri iných zahraničných natáčaniach to niekedy ani nespoznáte. Okrem spleti rôznych jazykov je všetko ako u nás. Navyše ak sa točí u nás, je napríklad štáb z polovice český.

Hráte tiež v historickom slovenskom seriáli 1890. O čom seriál je a koho tam hráte?

Hrám majordóma letného sídla jednej grófskej rodiny. Príbeh je takou chvíľami dosť temnou detektívkou. Pokrokový detektív z Pešti vyšetruje vraždu, ktorá sa práve stala v tomto nehostinnom a bohom zabudnutom kraji, v letnom sídle alebo, ak chcete, v kaštieli.

Máte skúsenosti aj s hraním v Národnom divadle. Aké nové skúsenosti a zážitky Vám to prinieslo?

Do Národného divadla som nastúpil hneď po DAMU a som v angažmáne už štvrtý rok, takže zážitky a skúsenosti si vytváram hlavne tam. Hosťujem aj v iných divadlách, ale Národné je moja milovaná domovská scéna.

Okrem hrania vo filme a v divadle hráte ešte inde – vo svojej reggae kapele Green Småtroll. Ako často koncertujete a aké máte s kapelou ambície?

Áno, kapelu mám už pätnásť rokov. Vydali sme tri albumy. Za posledný sme dostali žánrovú cenu Anděl. Teraz chystáme album štvrtý, ktorý vyjde na vinyle, na čo sa veľmi teším. Veľmi by sme si priali zase vyraziť do Európy, kde už sme s úspechom hrali pred niekoľkými rokmi. Francúzsko, Nemecko, Belgicko.

Z Vášho rozprávania sa zdá, že toho máte skutočne veľa. Máte tiež nejaký voľný čas sám pre seba? A ako ho najradšej trávite?

Teraz to zas až také nabité nie je, ale je pravda, že za posledné štyri roky som toho stihol celkom dosť. Ja s voľným časom moc pracovať neviem. Napríklad nemám ani veľmi rád prázdniny. Stačí mi týždenný relax. Ale ak teda voľno mám, najradšej ho trávim v lese a na výletoch. Alebo s kapelou.

A otázka na záver: Aké máte plány do budúcnosti? Máte pred sebou nejaký projekt, na ktorý sa tešíte? Alebo si teraz skôr plánujete nejakú zaslúženú dovolenku?

Veľmi sa teším na premiéry v Národnom divadle. Obe to sú svetové premiéry českých autorov a obe na Novej scéne. A potom sa tiež veľmi teším na natáčanie s Václavom Marhoulom, ktorý už roztočil neskutočne silný scenár podľa knihy Jerzyho Kosińského Pomaľované vtáča. Ja som mal točiť už minulý máj, ale dosť nešťastne som sa zranil a bol som skoro štvrť roka na lôžku. A Václav bol taký úžasný, že ma preobsadil a tú novú rolu budem točiť tento rok v júni. Tak mi, prosím, držte palce!


Filip Kaňkovský (* 1. mája 1985, herec)

Filipa to k hraniu ťahalo už od útleho veku, prvý raz si zahral ešte počas štúdií na gymnáziu s amatérskym spolkom. Počas štúdií hry na klavír a trombón na konzervatóriu sa prihlásil do divadelného krúžku a dostal tiež svoju prvú filmovú úlohu. V roku 2009 nastúpil na DAMU a po jej ukončení priamo do angažmánu v Národnom divadle. Hosťuje tiež na ďalších divadelných scénach a do toho stíha hrať aj vo filmoch, a to nielen českej, ale aj svetovej produkcie. Je frontmanom a klávesistom kapely Green Småtroll a venuje sa aj rozhlasovým hrám.

Rozhovor
Foto Iwona Navrátilová

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na