Krstný otec


Jeden z najvýraznejších a určite najúspešnejších filmov vychádzajúcich z poetiky tzv. Nového Hollywoodu. V čase, keď v Spojených štátoch kvôli výraznému vzostupu vplyvu televízie hľadajú filmoví tvorcovia spôsoby, ako upútať divákovu pozornosť a vrátiť ho späť do kinosál, sa spoločnosť Paramount rozhodla zveriť svoj najvýznamnejší projekt do rúk mladého a vtedy málo známeho režiséra Francisa Forda Coppolu.

Ten si navyše k spolupráci vybral hercov, ktorí ani náhodou nespĺňali predstavy producentov. A napriek tomu sa zrodil kultový film, ku ktorému sa neustále, aj po štyridsiatich rokoch, vracajú generácie divákov.

Zápletka nás zavedie do rokov 1945-1955, kedy v Spojených štátoch silnie význam a vplyv organizovaného zločinu v jeho talianskej, mafiánskej podobe. Na veľkej ploche plnej realistických obrazov násilia, vydierania, prostitúcie vyrastá obraz talianskeho mafiánskeho rodu Corleonovcov, ktorý postupne ovláda svoje teritórium a využíva k tomu dve veci: jednak násilie, vydieranie, zastrašovanie v najrôznejších podobách, všetko pod heslom náš blahobyt svätí prostriedky. A potom dôraz na rodinné súručenstvo. Preto je príbeh koncentrovaný okolo zakladateľa rodu, dona Vita Corleoneho, ktorého geniálne stvárnil Marlon Brando. Jeho presvedčivosť bola taká veľká, že upútala aj porotu a za herecký mužský výkon v hlavnej úlohe mu udelili Oscara.

Ale aj tu Brando potvrdil svoju povesť rebela a problémového človeka – cenu odmietol prevziať. Hlavnému bossovi, krstnému otcovi, zdatne sekunduje jeho najmladší syn Michael (Al Pacino). Príbeh čerpá svoju pútavosť predovšetkým z rešpektovania rozsiahleho rovnomenného románu Maria Puza, čo sa prejavilo nielen v uhrančivej atmosfére mafiánskeho sveta, ale aj v tom, že autor scenára spolupracujúci na ňom aj s Mariom Puzom, Francis Ford Coporla, bol tiež ocenený Oscarom. Skutočnosť, že ide o jedinečné predstavenie so silným odkazom zamýšľajúcim sa nad podobou americkej spoločnosti po konci 2. svetovej vojny a úlohou organizovaného zločinu v nej stvrdil aj tretí Oscar, za najlepší film.

K úspechu filmu iste prispel aj fakt, s akou starostlivosťou vyberal režisér aj obsadenie vedľajších postáv: najstaršieho Corleonovho syna, výbušného Sonnyho hral James Caan, prostredného z rodu Corleonovcov, zbabelého Freda John Cazale. Úlohy Corleonových sluhov a gangstrov nižšej úrovne potom zahrali s rovnakou presvedčivosťou herci menej známi, avšak veľmi dobre vybraní pokiaľ ide o ich fyziologické typy (napr. Richard Castellano ako Clemenza, Al Lettieri hrajúci Sollozza). Aj ženské úlohy zviedli na plátno budúce veľké mená Hollywoodu: Michaelovu milenku Kay Adamsovú, trpiacu tým, že nemá taliansky pôvod, stvárnila budúca kráska Woodyho Allena Diane Keaton, Corleonovu dcéru Connie zase Talia Shire, ktorá sa neskôr stala slávnou Stalloneho partnerkou v Rockym.

Skrátka: dramatický, na detailnom rozkrytí mechanizmu organizovaného zločinu založený film, nemôže nechať nikoho chladným ani dnes, keď už sa môžu jednotlivé zábery a efekty javiť ako staromódne.

Obsadenie

Réžia

Francis Ford Coppola 

Predloha

Mario Puzo (stejnojmenný román).

Scenár

Francis Ford Coppola 

Kamera

Gordon Willis 

Hudba

Nino Rota 

Hrajú

Marlon Brando, Al Pacino, James Caan, Richard S. Castellano, Robert Duvall, Sterling Hayden, John Marley, Richard Conte, Al Lettieri, Diane Keaton, Abe Vigoda, Talia Shire, Gianni Russo, John Cazale, Lenny Montana, Richard Bright, Alex Rocco, Vito Scotti, Simonetta Stefanelli, Angelo Infanti, Franco Citti, Carmine Coppola, Roman Coppola, Sofia Coppola, Joe Spinell, Nick Vallelonga, Saro Urzì, Corrado Gaipa, Al Martino, Rudy Bond.

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na