Športové hlasy majú aj tváre

Práca športového komentátora je snom nielen mnohých malých chlapcov, ale tiež o niečo dospelejších fanúšikov. Ako pri každej inej profesii, cesta na vrchol nie je ľahká. Dokáže však sprostredkovávať radosť divákom pri televíznych obrazovkách. Dvaja prední komentátori staníc Sport 1 a Sport 2 HD Ondřej Voršilka a Michal Micka sa rozhovorili o svojej ceste k športovému mikrofónu a tiež o tom, aké bude mať koronavírusová kríza dôsledky na nich samotných aj šport všeobecne.

Aká bola vaša motivácia stať sa komentátormi?

OV: Odmalička ma šport fascinoval. Asi v šiestich rokoch som dostal prvé korčule, hokejku a už to bolo. Zakaždým, keď som hral hokejový zápas, som si predstavoval okamihy, ktoré som sledoval v televízii. Často som sa na komentátora hrával už v mačoch za barákom.

MM: Hlavnou motiváciou bola rozhodne možnosť spojiť svoju celoživotnú lásku, teda šport, s prácou.

Spomeniete si na nejakú trápnu situáciu?

OV: Do úskalia sa dostane komentátor pomerne často a koľkokrát za to ani nemôže. Najčastejšie ide o rôzne náhle zmeny na ihrisku, ktoré nie sú zrejmé z komentátorskej pozície, ale divák ich v prenose vidí. Potom ste samozrejme chvíľku za truľa. Kapitola sama o sebe sú prerieknutia. A áno, jedno z tých najšialenejších, ktoré si každý veľmi rýchlo predstaví, sa mi podarilo. V exponovanom okamihu nemenovaného hokejového zápasu som vo vete „vyslal strelu na bránku“ zamenil prvé L za R. Hanbím sa dodnes. Alebo keď som svojho času robil rozhovor so Zdenom Chárom, skoro som sa so svojimi 178 cm nevošiel do záberu.

MM: Jeden najväčší trapas sa pravdupovediac hľadá ťažko, je to však kompenzované množstvom trapasov menších. Tie sa týkajú nedokonalej pripravenosti či nervozity v prvých komentovaných zápasoch, kedy ma v úvode pri sústredenom čítaní zostáv prekvapila náhla strela do tyče alebo dokonca gól. Bežné boli tiež chyby v identifikácii hráčov, najmä keď hráč už napríklad bol striedaný.

Ako sa podľa vás zmení profesionálny šport po koronavírusovej kríze?

OV: Všetko sa bude dosť kontrolovať, pohyb hráčov na štadiónoch bude oveľa striktnejšie oddelený od fanúšikov či pracovníkov médií a bojím sa, že práca športových novinárov sa tým veľmi sťaží.

V exponovanom okamihu nemenovaného hokejového zápasu som vo vete „vyslal strelu na bránku“ zamenil prvé L za R. Hanbím sa dodnes

MM: Nemyslím si, že by sa po kríze profesionálny šport z dlhodobého hľadiska menil nejakým zásadným spôsobom. Určite sa bude klásť väčší dôraz na hygienické podmienky a rôzne drobné opatrenia týkajúce sa divákov i športovcov. Skôr či neskôr sa ale znovu začne trénovať bežným spôsobom a samotné zápasy v rôznych športoch budú vyzerať rovnako ako pred krízou.

Zmenia sa zvyky fanúšikov? Budú menej chodiť na zápasy a ešte viac sledovať šport z pohodlia domova?

OV: Trochu sa bojím, že áno, a bude to problém. U nás sa všeobecne na šport toľko nechodí ako inde vo svete a už pred krízou mali mnohé kluby ďaleko k ideálnym návštevnostiam.

MM: Krátko po kríze sa asi dajú očakávať znížené počty fanúšikov priamo na športových podujatiach. Strach nejaký čas predsa len bude pretrvávať. Ak sa však situácia nebude zhoršovať, nepríde výraznejšia druhá vlna epidémie, v novej sezóne už sa všetko môže vracať k pôvodným počtom s tým, že niekto bude napríklad na veľké akcie nosiť rúško, že na štadiónoch budú dlhodobo inštalované zásobníky s dezinfekciou a podobne.