Fikcia sa stala realitou, to bolo prekvapujúce

V sérii Moloch hrá Miroslav Donutil prezidenta tak, ako by bol roky kovaný v politike. Okrem toho, že dokonale nasal jej pozitíva i neduhy, vyžaruje tiež auru tajomstva, ktoré jeho postava skrýva. „Chcel som, aby som sa úlohy prezidenta zhostil so cťou,“ hovorí.

V seriáli Moloch ste stvárnili prezidenta Českej republiky. Ako ste sa k úlohe dostali?

V priebehu predošlej spolupráce mi producent Vratislav Šlajer povedal: „Budeš hrať prezidenta, ak to prijmeš.“ A ja som na to povedal: „Prezidenta? V nejakom filme?“ „Áno, v trojdielnom seriáli pre CANAL+.“ Ale ďalej som o projekte nič nevedel.

Hráte prezidenta, na ktorého je spáchaný atentát. Čo ste tomu hovorili?

Pokus o atentát hneď v prvom diele ma dosť prekvapil. Vo chvíli, keď som dočítal scenár, došlo na Slovensku k útoku na premiéra Roberta Fica a neskôr aj k pokusu o atentát na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Scenár je veľmi dobre napísaný, seriál je veľmi dobre obsadený a veľmi dobre sa mi spolupracuje s tvorcami, ktorých už veľmi dobre poznám. Ale že sa fikcia stane realitou, bolo prekvapujúce.

Čo Vás na seriáli Moloch najviac zaujalo?

Rozhodne to bol scenár. Čítal som ho s ohromným napätím, obracal som stránku za stránkou, aby som sa dozvedel, ako to celé dopadne. Moloch je veľmi napínavý, klasický politický thriller. To, že mám možnosť hrať prezidenta Českej republiky, je veľmi zaväzujúce a veľmi zodpovedné. Ale aj táto ponuka ma samozrejme zaujala. Chcel som, aby som sa úlohy prezidenta zhostil so cťou. Dúfam, že sa to v priebehu nakrúcania stalo.

Úlohou herca je, aby postava vychádzala z neho. Každý z nás obsahuje mnoho príbehov, postáv, skúseností a charakterov.

Môžete opísať svoju postavu prezidenta Českej republiky?

Viktor Toman je samoľúby človek s veľmi dobrými komunikačnými schopnosťami. Ide o postavu typu stredoeurópskeho prezidenta s mnohými rysmi rôznych prezidentov, ktorí sú nám dobre známi, ale nijako súvisiacu s konkrétnou osobnosťou bývalých či súčasných prezidentov. Moja postava však má spojitosť s konkrétnymi prípadmi, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú.

Aký je jej charakter?

Je to komplikovaný človek s obrovskou túžbou po moci. Je ochotný urobiť čokoľvek, ústupok či potechu bohom, aby ju dosiahol. Je veľmi konfliktný. Dokáže sa rozhádať len preto, že mu niekto nevyhovel v jeho prianí. Má rád svoju rodinu, ale zase nie tak ako sám seba a politiku.

Vy ste známy svojím osobitým stvárnením postáv. Ako ste pristupovali k tejto úlohe prezidenta?

Úlohou herca je, aby postava vychádzala z neho. Každý z nás obsahuje mnoho príbehov, postáv, skúseností a charakterov. Prikláňame sa potom viac k tomu či onomu. Môžeme čerpať z množstva vecí, ktoré v sebe nosíme. A každý herec to robí viac či menej vydarene. Záleží predovšetkým na tom, ako sa to jemu samotnému podarí v súvislosti so scenárom a pod taktovkou režiséra, ktorý to celé kočíruje. V tomto prípade si myslím, že si všetky tieto tri zložky porozumeli.

Kde ste hľadali inšpiráciu pri príprave na úlohu prezidenta?

Pokiaľ možno som inšpiráciu nikde nehľadal. Snažil som sa odkrývať príbeh, tak ako je napísaný, a podľa svojho najlepšieho svedomia hrať svojbytnú postavu, do ktorej som sa ponoril. Dúfam, že pre diváka bude táto postava objavná a napínavá, aj keď je málo prehľadná, pretože politické čachre málo prehľadné sú.

V úvode seriálu je na prezidenta spáchaný atentát a v nejaký moment mu tam ako rekvizita pristane palica. Spomenul som si na obdobie, kedy som bol sám po operácii a tiež som mal palicu. Zhodou okolností mi rekvizitári dali úplne tú istú. Možno som si myslel, že prezident by si zaslúžil lepšiu palicu... Ale aj tak bola palica rekvizitou, ktorá ma spájala so zemou.

Príbeh je vystavaný na troch hlavných charakteroch. Aký je vzťah prezidenta republiky k ďalšej veľmi dôležitej postave seriálu, a to investigatívnemu novinárovi Martinovi Braunovi?

Prezident novinára Brauna nemá rád. Nemá ho vôbec rád, pretože odkrýva niečo, čo on nechce, aby bolo odhalené. Prezident má navyše veľmi komplikovaný vzťah s jeho otcom, čo vôbec neprispieva k tomu, aby ho mal v obľube. Vďaka popudu tohto novinára dochádza k zaujímavej sebareflexii prezidenta, ktorá, ako divák zistí, zas takou úplne konštruktívnou sebareflexiou nie je.

Je niečo, čo Vás na svete prezidenta fascinuje?

V deväťdesiatych rokoch sme mali možnosť byť pri všetkom, čo sa tu dialo, teda aj v politických kruhoch. Poznali sme všetkých, ktorí vstúpili do politiky, od ich počiatkov. A poznáme ich do dneška. Je to trochu výhoda aj nevýhoda. U mnohých z nich sa stali neuveriteľné zmeny. Naozaj len máloktorí z tých, ktorí sa predrali a dostali sa do politiky, zostali normálnymi ľuďmi. Príkladom toho bol Václav Havel, ktorý mal iste miestami skúsenosť „s potľapkávaním po pleciach“, ale v podstate zostal stále Václavom Havlom. O ostatných sa to povedať nedá.

Spomínam si na drobnú historku s mojím kamarátom Pavlom Dostálom, ktorý bol vtedy ministrom kultúry. Raz šiel z vernisáže a ponúkol mi, že ma zvezie. Keď si človek sadne do limuzíny a za okienkom ide po chodníku „ľud“, tak sa vám nejako automaticky tá ruka pomaličky dvíha hore a akoby kynie. A ja som sa Pavla spýtal: „Pavle, koľko stojí chlieb?“ A on to nevedel. „Vidíš, o tom to je.“ Tomu hovorím päť deka moci.

A ako sa to dotklo Vás?

Keď sa dostanete do úlohy prezidenta a sadnete si do limuzíny a okolo vás behá päť chlapov z ochranky, nepochybne to prispeje k zmene charakteru. A aj keď sa to všetko deje v tomto seriálovom prevedení, tak si hovoríte, aké je to jednoduchšie. Všetci vám otvárajú dvere, nastupujete do auta za dozoru, podávajú vám to najlepšie, hovoria vám tie najdôvernejšie správy, a na druhej strane si uvedomujete, aký je to hrozný a náročný život.

Aký hlavný prínos seriálu vidíte pre dnešnú spoločnosť?

Seriál by mal byť predovšetkým divácky príťažlivý a napínavý. Dúfam, že prinesie otvorenejší pohľad na súčasnú, nie príliš veselú realitu, nie na politiku, na tú úplne otvorený pohľad nikdy nebudeme mať. Ale verím, že divákov strhne a upúta.

Miroslav Donutil (*7. februára 1951)

Vyštudoval herectvo na brnianskej JAMU, na dlho potom zakotvil v tamojšom štúdiu Husa na provázku, kde vytvoril desiatky postáv, legendárny bol jeho Nikola Šuhaj v Balade pro banditu. Od roku 1990 pôsobil v Národnom divadle. Zahral si výrazné roly vo filmoch Tankový prápor, Čierni baróni, Pelíšky či Atlas vtákov, alebo v seriáloch Doktor Martin a Labyrint.