Filmová recenzia – Žeravý biznis od sporáka

„Hlasovky“ od rannej kávičky pre pocit osobnej výlučnosti, dráždivé fotky cez deň pre udržanie dráždivého napätia a večer nejaké to živé vysielanie s vyzliekaním oblečenia – samozrejme za patrične uspokojivú finančnú sumu, pretože to už sa dostatočne navnadený fanúšik sexu nebude rozpakovať „pustiť groš“. Dokument Virtuálna priateľka režisérky Barbory ​​Chalupovej, spoluautorky filmového hitu V sieti, poodhaľuje zákulisie pornografickej platformy OnlyFans – bez snahy o senzáciu, zato s veľkou dávkou chápavého pragmatizmu a prirodzenej ženskej spoluempatie.

Dokument Virtuálna priateľka režisérky Barbory ​​Chalupovej, spoluautorky filmového hitu V sieti, poodhaľuje zákulisie pornografickej platformy OnlyFans – bez snahy o senzáciu, zato s veľkou dávkou chápavého pragmatizmu a prirodzenej ženskej spoluempatie.

Kým V sieti fungovalo trochu ako nočná mora, exkurzia do temného kúta internetu, ktorý zneužíva naše deti, Virtuálna priateľka prostredie internetového porna do určitej miery destigmatizuje. Erotickú exhibíciu na stránkach OnlyFans stavia ako svojrázny druh novodobého podnikania – aj tu sa horúčkovito analyzuje, kalkuluje, plánuje a fakturuje, len pojmy, s ktorými pracuje, vyznievajú, povedzme, bizarne.
 
Keď jedna z úspešnejších protagonistiek platformy, Slovenka s prezývkou Inked Dory, inštruuje na workshope novicky v odbore, stratégiou sa rozumie snaha prinútiť mužov, „aby prestali myslieť hlavou a začali myslieť niečím iným“. Naceňujú sa tu produkty typu „spank na zadok“ či účasť v súťaži o nohavičky a obľúbeným nástrojom sú takzvané ratingy, v ktorých (väčšinou od stola v kuchyni) hodnotia dotyčné rozmery a žilnatosť penisu. Práca ako každá iná, konštatujú „podnikateľky“. A prekvapivo aj ich partneri.

Práve oni predstavujú paradoxne tú najzaujímavejšiu, hoci bohužiaľ nedostatočne vyťaženú časť dokumentu. Sledujeme ich, ako ženy v ich kariére trpezlivo podporujú, uspávajú za ne deti, varia večere, počúvajú čítanie často veľmi osobných či perverzných odkazov od fanúšikov, ba dokonca im na niektoré z nich pomáhajú pri poháriku vína odpovedať. „Však jej za to platia!“ usmeje sa jeden z nich na otázku, či mu nevadí, keď si cudzí muži uľavujú pri videách jeho lásky. Ďalší účastník rozháňa partnerkine obavy, že svojmu fanúšikovi ubližuje, keď v ňom intenzívnou komunikáciou živí ilúziu citového vzťahu. A tretí lakonicky konštatuje, že „kým neukážeš všetko, som s tým v pohode.“

Jedna vec je však, čo dotyční hovoria, druhá, čo skutočne prežívajú. Zvolená, čisto pozorovacia metóda, dokumentu neumožňuje, aby pátral a kládol otázky, takže aj my sa môžeme len domýšľať z vývoja udalostí: jeden vzťah sa rozpadne úplne, druhý zjavne prechádza krízou (ale jeho aktéri to nepriznajú). Ani o hlavných aktérkach sa nedozvieme toľko, koľko by sme chceli: sledujeme, ako sa plnia alebo rozpadajú ich sny, ako znášajú reakcie okolia, ako v tom všetkom hľadajú samé seba – ale nedá sa povedať, že by sme im porozumeli.

Virtuálna priateľka je tak najsilnejšia v momentoch, kde snúbi všednú banalitu s extrémom zobrazovaného prostredia. Keď ukazuje absurditu, ale nevysmieva sa jej. A keď sa snaží pochopiť krehké motivácie žien, ktoré často vychádzajú z neistôt a nízkeho sebahodnotenia.

Sama režisérka sa vraj filmom pokúsila odpovedať na otázku, či môže viesť sexualizácia k emancipácii. Čo je určite zaujímavý uhol pohľadu, pretože na OnlyFans by to mali byť práve ženy, ktoré rozhodujú o tom, koľko z ich tela muži uvidia a v akom kontexte (odhliadnime od toho, že nedávna kauza influencera Kajumiho naznačila presný opak). Ale hoci sa dokumentaristka počas jedného roka denne dotýkala ženskej intimity a chodila za svojimi protagonistkami doslova až do spální, vytúžených odpovedí sa nedobrala. Odstup, ktorý zvolila, aby zachovala maximálnu objektivitu, podrazil jej úprimnej snahe nohy a zostal len pocit, že sme boli svedkom niečoho výstredne zaujímavého. Asi ako keď dopozeráme posledný diel reality show.

Virtuálna priateľka

Hodnotenie redakce