Filmová recenzia – Indické dobrodružstvo s francúzskym „Boratom“

Nebudem klamať: Láska, neblázni! nie je pre hĺbavé publikum, a už vôbec nie pre citlivé. Akokoľvek sa spočiatku tvári, že (v duchu francúzskych tradícií) pôjde tvrdo proti predsudkom a sociálnej nespravodlivosti, nakoniec sa žiadna revolúcia nekoná. A vlastne ešteže tak.

K pochopeniu komédie, ktorá vie byť oslobodzujúcim spôsobom „crazy“, ale aj prostoduchá tak, že to až bolí, vedie cesta jedine cez pochopenie osobnosti Redouana Bougherabu. Rodák z Marseille s alžírskymi koreňmi je totiž vo Francúzsku považovaný za hviezdu. Predovšetkým youtubová generácia miluje jeho úderné a nevyberavé skeče, ktoré ho dostali až na najväčšie scény Francúzska. Ako prvý stand-up komik vôbec vypredal napríklad slávny marseilleský futbalový štadión s kapacitou vyše šesťdesiat tisíc divákov, a pretože sa postupne objavil hneď v niekoľkých úspešných francúzskych komédiách, bolo len otázkou času, kedy si natočí svoju vlastnú.

Tá je pritom presne taká, akou ju Bougherabovi fanúšikovia chcú mať. Prehliadka skečov, ktorým dominuje ego a šarm populárneho komika. Nekorektná, švihnutá, povrchná, súčasne ale aj nejakým zvláštnym spôsobom roztomilá. Originálna zápletka síce sľubuje kombináciu sociálnej satiry a cestovateľskej exotiky, autori ju však nechali rozpustiť v univerzálnu zmes viac či menej vtipných situácií, ktorá snáď ani nikdy nemala ambíciu byť plnohodnotným filmom. Bougheraba sám v nej vyčíňa ako robotník z továrne na matrace, ktorý dostal na výber medzi prepustením a „delokalizáciou“ (odtiaľ aj pôvodný názov Délocalisés). Prísľub dvojnásobného zárobku ho prinúti vziať miesto majstra v indickej pobočke a odsťahovať sa aj so snúbenicou do Kalkaty, tam sa však jeho plány samozrejme rýchlo zvrtnú.

Autori sa zaprisahajú, že ich hlavnou tvorivou motiváciou bol boj s národnými i rasovými stereotypmi, paradoxne však mnohé z vtipov práve zo stereotypov vychádzajú. A tak napríklad Indovia tu zostávajú primitívnymi ufúľancami, ktorí sú na roztrhanie, keď jedia rukami alebo hovoria lámanou francúzštinou. Nech je však tvorcom ku cti, že podobne nevyberavo tepú aj do vlastných radov: hlavný hrdina dáva Indom lekcie francúzskeho zaháľania, učí ich sťažovať sa na všetko, štrajkovať a brať si nemocenskú, aj keď sú zdraví ako repy.

Práve satira na francúzsku spoločnosť ide mimochodom komikovi najlepšie, zatiaľ čo niektoré jeho prvoplánové slovné hračky a vtipy (Pán Vlezdoriť a pani Prdelié) radí Bougherabovo „umenie“ na úroveň Troškových „veselohier“. Trestuhodne nevyužité je potom prostredie Kalkaty, kde štáb strávil niekoľko týždňov bez toho, aby sa to na výsledku akokoľvek prejavilo.

Suma sumárum, jún má pre filmových fanúšikov v rukáve oveľa lepšie kúsky ako tento, a ak máte za celý mesiac len jednu možnosť zájsť do kina, rozhodne ju nepremárnite s Bougherabovou exhibíciou (osobne vsádzam na Boyleovu netrpezlivo očakávanú novinku 28 rokov potom). Ak však potrebujete len vypnúť mozog a poštekliť bránicu, berte úlet s francúzskym „Boratom“ ako právoplatnú možnosť.

Previous Next

Láska, neblázni!

Hodnotenie redakce