Filmová recenzia – Blízko láske

Hneď krátko po Novom roku vstúpil do kín film s povesťou jednej z najsilnejších výpovedí minuloročnej sezóny a prestížnou veľkou cenou z festivalu v Cannes na konte. Volá sa Blízko a veci zložité a ťažko postihnuteľné dokáže vyjadriť s odzbrojujúcou naliehavosťou.

Belgický režisér Lukas Dhont zaujal už v roku 2018 filmom Dievča, v ktorom veľmi citlivo vykreslil trápenie dospievajúcej transsexuálnej baletky. Krehký svet teenagerov sonduje aj vo svojej novinke, tentoraz na príbehu Rémiho a Léa, trinásťročných kamarátov, ktorých intenzívne a často prejavovaná citová blízkosť provokuje a poburuje okolie.

„Vy ste spolu?“ pýtajú sa zvedavo spolužiačky, zatiaľ čo spolužiaci sa ich správaniu (v lepšom prípade) vysmievajú. Diktátu konvencií čoskoro musí ustúpiť všetko, čo robí kamarátstvo kamarátstvom – zdieľané zážitky, spoločné slzy, noci trávené pod jednou perinou, tajomstvá šepkané do ucha. Dôvernosti medzi chlapcami „sa nepatria“, a to ani vo veku, keď ešte len vykračujú z detstva do puberty.

Každý z chlapcov reaguje na kritiku inak: Rémi sa uzavrie, Léo hľadá nové útočisko v „chlapáckejšom“ prostredí hokejového tímu a kamarátovi sa pre istotu začne vyhýbať. Výsledkom je tragédia, ktorej nevyhnutnosť všetci od začiatku tušíme, ale napriek tomu nás zasiahne v plnej sile.

Tú silu mimochodom spoluvytvára Dhont za pomoci rafinovaného pradiva náznakov a metafor, vizuálnych i dejových. Chlapci (fantastické herecké výkony Edena Dambrinea a Gustava De Waelea) sú si fyzicky aj psychicky neustále „blízko“ a ich hry, pohľady a dotyky zostávajú nevinnými iba pre tých, ktorí ich tak chcú vidieť. Pátrať po povahe ich vzťahu však nemá cenu, odpovede na túto otázku sa nedočkáme a ani tu o ňu nejde. Čo je na Dhontovom filme možno to úplne najlepšie.

Blízko

Hodnotenie redakce