Zmieril som sa s tým, že v Riu reprezentovať nebudem

  • Rozhovor
  • Autor Eva Nováková
  • Foto Red Bull

Zišli sme sa na pražskej Náplavke v Kayak beach bare, ktorý otvoril len pred pár týždňami. Projekt na vonkajší bar s požičovňou kajakov a ihriskom na plážový volejbal mal vraj hlave už dlho, tento rok sa mu ho aj vďaka sponzorom konečne podarilo zrealizovať. Jeden sen si tak splnil a to, že tento rok nebude pretekať na Letnej olympiáde v Riu de Janeiro,neberie nijako tragicky.

Venujete sa prevádzke plážového baru naplno?

Nie som tu každý deň, ale snažím sa, aby služby boli najlepšie a aby si tu každý našiel to svoje.

Čo všetko návštevníkom ponúkate?

Ľudia si tu môžu zapinkať beach volleyball, zahrať futbal, požičiavame tu kajaky a paddle boardy a cez leto pripravujeme koncerty, takže je to miesto pre šport i zábavu. Tiež je tu pravidelná lekcia jogy a pripravujú sa komentované prehliadky Prahou na kajaku.

Bolo Vaším snom začať podnikať?

Netvrdím, že som nejaký podnikateľ. Ale nápad otvoriť v Prahe taký priestor vznikol pri mojej návšteve v Kodani na medzinárodnom meetingu o kayakingu. Medzi zasadaním som si prešiel mesto a narazil na podobný projekt, ktorý ma inšpiroval a bavil, takže po návrate do Česka sme si sadli s Martinom Kráčelíkom a vymysleli sme tento koncept. 

Chceli ste dostať kajaky do centra mesta?

Nielen kajaky, ale aj ďalšie vodné športy a vôbec pohyb na vode. Myslím si, že je to krásne a že návštevníci mesta si to zaslúžia.

Financovali ste projekt sám?

Každý takýto počin vyžaduje nemalú investíciu, a pretože som bol od začiatku odhodlaný, že do toho chcem ísť, tak som s tým počítal. Finančne sa na tom podieľali partneri a sponzori, bez nich by sme tu teraz nesedeli.

Postavíte sa niekedy aj za bar, aby ste namiešali návštevníkom letný drink?

Za barom ma tu neuvidíte, ale až sa z olympiády vrátia moji kamaráti so zlatými medailami, tak im stopercentne niečo namiešam a oslávime to. Už sa na to hrozne teším, až sem budú prichádzať.

Veríte im, že naozaj privezú zlato?

Myslím, že poznám dosť olympionikov, ktorí majú šancu bojovať.

Kto sú Vaši favoriti?

V podstate všetky lode našich slalomárov, Sýňa s Mirkou na veslách, rýchlostniaci, Judisti Ježura s Krpošom, potom moc fandím kamarátke Andrejke Hlaváčkovej. Ale je to ťažké, so všetkými sa kamarátim a všetkým to najviac prajem! Bude veľa medailí.

Mrzí Vás veľmi, že to tento rok nevyšlo a do Ria nepoletíte?

Viete, keď som odmalička začal robiť šport a premýšľal som o tom, ako ho budem robiť, čo budem robiť a či ho vôbec budem robiť, tak ma ani vo sne nenapadlo, že by som sa napríklad mohol dostať na olympiádu. Pre mňa to bol taký vzdialený cieľ… A nakoniec som bol na dvoch olympiádach a z jednej som si priviezol dokonca striebornú medailu, takže nechcem hovoriť, že mi to je jedno, bol som samozrejme smutný. Ale skôr než z výsledku som bol smutný z toho priebehu, kedy sa v prípade niektorých ľudí okolo vodného slalomu ukázalo, že tí dotyční na tom ľudsky nie sú tak, ako by mali byť.

Máte na mysli príliš nezdravú rivalitu?

Ani nie tak rivalitu medzi jazdcami, ale skôr tú na brehu. Niektorých ľudí, ak budem ďalej jazdiť, budem stretávať dennodenne a tak nejako ľudsky z môjho zoznamu vypadli. A pritom nešlo o život, ale však viete o čo.

S tým, že tento rok olympiáda nevyšla, ste sa teda zmierili?

Samozrejme rád by som tam pretekal, ale už som sa s tým zmieril a idem tam pracovať ako komentátor, takže si myslím, že to bude tiež veľká skúsenosť a užijem si to zase z inej stránky.

Ako to máte počas leta s trénovaním?

Vďaka tomu, že nejdem na olympiádu, tak tá pretekárska pauza je veľká. Svetové preteky mám až v septembri, takže je veľa času na trénovanie. Do Tróji na divokú vodu teraz nechodím trénovať, ale pádlujem tu pozdĺž Rašínovho nábrežia. Mám tu svoju loď a je to príjemná zmena.

Viete si predstaviť dovolenku bez vody?

Akurát nedávno som sa vracal zo Svetových pohárov vo Francúzsku, bol som unavený a nepodarili sa mi jedny preteky. Navyše nám vykradli auto, takže tam som si snáď prvýkrát v živote povedal, že by mi nevadila pokojná dovolenka pri mori, jednoducho váľanie sa bez pádla a lode.

Existuje rieka, ktorá Vás láka a ktorú si prajete zísť?

Teraz plánujeme výlet na Zambezi a to je veľké lákadlo. V mieste, kde je úsek divokej rieky, plánujú postaviť priehradu, takže za rok už tam možno nebude. Tak si ho chceme zísť, moji kamoši tam už všetci boli, ale ja zatiaľ nie. Teším sa, že to na pár dní vyjde.

Máte vôbec z divokej vody, kaskád a vodopádov ešte strach?

Jazdec na vode, ktorý bojuje s tým živlom, z neho musí mať stále rešpekt. Akonáhle sa človek nebojí, tak je niečo zle. K vode by sa nemalo pristupovať ľahkovážne a ja sa jej rád bojím a dúfam, že vždy budem. Pretože to je tá bariéra, ktorú keď športovec prekoná pekným spôsobom, a ešte k tomu s dobrým výsledkom, tak je to ten najkrajší pocit.

Ocitli ste sa niekedy v priamom ohrození života?

V tomto smere mám za sebou dosť ťažké obdobie. Na vode mi odišlo pár veľmi dobrých kamarátov, za posledné štyri roky toho bolo až príliš. Párkrát som sa ale dostal do situácií, kedy som sa o život bál a premýšľal o najhoršej variante. Ale vždy som ich dokázal nejako vyriešiť, aby sme si potom na brehu plesli.

Mali ste niekedy chuť s vodným slalomom prestať?

Túto otázku som po neúspešnej kvalifikácii do Ria dostával pomerne často. Pred kvalifikáciou som si hovoril, že za tie štyri roky do Tokia to nevidím, ale teraz mám chuť pretekať, napĺňa ma to a neplánujem, že by som teraz skončil. Keď chodím na každý tréning s tým, že ma to baví, tak prečo by som to ďalej nerobil?

Váš brat je bývalý profesionálny kanoista, ešte sa tomuto športu venuje?

Už len sporadicky, pretože má rodinu a prácu a je to samozrejme náročnejšie.

Čím sa najlepšie odreagujete? Predsa len vodný slalom je tiež šport náročný na psychiku…

Je pravda, že hlava musí byť v poriadku a človek musí byť spokojný aj v osobnom živote. Keď toho mám nad hlavu a niečo sa napríklad ešte nepodarí, potom je trénovanie dosť ťažké. Takže čistá hlava je pri športe základom úspechu. Odreagovávam sa napríklad behom, alebo idem na výlet.

Tento rok ste si prvýkrát zahrali vo filme, ako ste sa ocitli pred kamerou?

Sám ani neviem. Oslovili ma producenti a autor scenára a ja som to nejaký čas nosil v hlave. Keď už som bol skoro presvedčený, že to robiť nebudem, tak sa to zmenilo, a teraz som fakt strašne rád, že som tú ponuku prijal.

Vavřinec Hradilek (*10. 3. 1987, športovec)
Voda je jeho živel. Kajakár a vodný slalomár Vavřinec Hradilek za rok oslávi tridsatiny, zatiaľ si ale užíva slobodu. Pochádza z nešportovej rodiny, k vode ho to ale ťahalo odmala. Dvakrát sa zúčastnil olympiády, v Pekingu skončil na jedenástom mieste. Z majstrovstiev sveta v Slovinsku v roku 2010 priviezol striebornú medailu, rovnako ako o dva roky neskôr z Olympiády v Londýne. V októbri ide do kín film Tenkrát v ráji, kde si zahral hlavnú úlohu horolezca Josefa Smítky.
 
Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac