Vedci sú poslovia

Niektorí vedci sedia v kanceláriách a analyzujú dáta – a niektorí vedci tie dáta zbierajú v teréne, aj keď to znamená napríklad výstup na Everest.

Čo Vy vlastne robíte? Vysvetlené nevedecky, nech to chápem.

Jazdím po svete a zbieram vzorky ľadu. Nedávno sme napríklad liezli na Everest, kde som z vrcholu vzal nejaký ľad, sneh, vzorky vody…

A čo s tým potom?

No je to taký stroj času. Dá sa z toho vyčítať, aké bolo počasie tisíce rokov dozadu, ako sa v poslednom čase vo vzduchu prejavilo znečistenie zavinené ľuďmi a podobne. A vďaka tomu sa dá predvídať, čo bude ďalej.

Tie fotky a videá z Everestu vyzerali parádne…

No áno – vždy sa odniekiaľ vrátime a ľudia hovoria: „Ty sa máš, teraz si bol mesiac v Andách, dva mesiace na Antarktíde, to je super dovolenka“. Lenže fotíte tie pekné momenty, keď je pekné počasie, ľudia zapózujú s úsmevom… A nikto už nevidí, že sa napríklad mesiac neosprchuješ, že snežná búrka nie je nič príjemné a tak.

No a nebolo by pohodlnejšie sedieť v kancelárii a študovať od stola, než sa vystavovať extrémnym podmienkam?

Asi áno, ale toto je môj dream job. Robil som na Sahare, Islande a podobne, to sú hrozne zaujímavé miesta. Je to kombinácia vedy a dobrodružstva. Ale záleží to na človeku. Sú ľudia, ktorí majú radšej kanceláriu, zaujímajú ich analýzy dát, štatistika… Obe strany sú na toto potrebné.

To ste taký Indiana Jones. Vedec v extrémnych podmienkach.

Okolie ma občas vidí ako dobrodruha, vidia skôr tú romantickú časť. Po prezentáciách, keď pracujeme na publicite, sa veľa ľudí na toto pýta – zaujíma ich nebezpečenstvo, ten „cool“ aspekt. Tá veda je ale neoddeliteľnou súčasťou. Ja netrávim väčšinu roka v teréne, je potrebné byť mesiace v laboratóriu, písať štúdie… Tá práca v teréne je super, ale nie je to všetko.

Ako to je s tým globálnym otepľovaním? Kto za to môže? Médiá rozprávajú chvíľu to, potom zas ono…

To je zložité. My vedci sme poslovia. Objavíme informácie, potom to prinesieme ľuďom a oni to interpretujú rôzne. Aj vedci to môžu interpretovať rôzne. Ale je jasné, že ľudia môžu prinajmenšom za veľkú časť toho všetkého. To množstvo energie, ktorú ľudia produkujú, je enormné. A samozrejme to má následky.

No dobre, ale čo s tým?

Vzdelanie. Deti na základke by sa mali učiť ekologickú zodpovednosť za to, čo ľudia robia. Keby všetci poznali následky svojich činov, svet by vyzeral inak.

Mariusz Potocki

Pôvodom z Poľska, Mariusz Potocki je Ph.D. kandidát v glaciológii a klimatických vedách na Univerzite v Maine. Zbiera ľadové vzorky, aby dešifroval klímu a atmosférické cirkulácie v minulosti. Má za sebou viac ako dvadsať expedícií do Antarktídy, na Kilimandžáro a do vysoko položených regiónov Južnej Ameriky a Ázie.