Petr Štěpánek: Keď o vás nikto nevie, nie ste nič

  • Rozhovor
  • Autor Petra Vorelová
  • Foto Alena Hrbková

Herec Petr Štěpánek sa teraz pripravuje na uvedenie hry Hodina před svatbou, kde hrá titulnú úlohu, otca rodiny Victora. Jedná sa o španielskeho majiteľa továrne na výrobu cukríkov. Ako sa mu táto divadelná hra hrá a má vôbec rád sladké?

Ako sa Vám hral Španiel?

Ako Čech. Ja si myslím, že také to tabu, alebo ani nie tabu, ale taký pohľad, že Španiel musí byť vždy len temperamentný, čierny, má mať také vysoké podpätky a tancovať, to nie… A že sa to odohráva v Španielsku? Ja si myslím, že sa to odohráva aj u nás (smiech). Akurát tie mená sú trošku španielske…

Na predošlej tlačovej konferencii k hre Hodina před svatbou ste hovorili, že Vaša postava je majiteľ cukrárne?

Nie cukrárne. Jedná sa o veľmi úspešného majiteľa továrne na výrobu cukríkov.

A Vy sám máte rád sladké?

Ja veľmi nie, som mäsový.

Tak to máme rovnako… V hre pôjde okrem iného o odovzdávanie firmy deťom. Vy sám by ste to urobili? Alebo by ste sa báli toho, že by firmu predali?

 
No to je strašne zložitá otázka, pretože to rieši každá rodina úplne individuálne. Aby som ja povedal, že to bude takto… Bohužiaľ to je potom v rukách tých detí… Ale ako sú vychované alebo ako prešli životom, to už je iná vec.

Takže by ste sa báli, alebo nebáli?

Nebál. Nebál, pretože rodičia to predsa z deväťdesiatich percent robia pre pokračovateľov.

To je pravda… Zostaňme ešte pri divadle, ale už nie konkrétne pri tomto predstavení. S kým ste ešte nehrali, ale chceli by ste?

To je strašne pekná otázka, ale nemôžem vám na ňu úplne odpovedať, pretože by som vždycky na niekoho zabudol. Ja to poviem všeobecne. Čím je kvalitnejší kolega, tým je to lepšie. Alebo kolegyňa, to už je jedno.

Hrali ste v mnohých divadelných predstaveniach, ste známy z filmových úloh, ale tiež dabujete. Čo z týchto disciplín máte najradšej? Divadlo, film, alebo dabing?

Divadlo je pre mňa základom vôbec všetkého. A ostatné sú, ako by som to povedal, len disciplíny, ktoré robíte pre oživenie, pre rozmanitosť… Ale to divadlo je základ.

Predpokladám, že vnímate nových, mladých hercov, ktorí sa neustále objavujú na scéne, vychádzajú z rôznych hereckých škôl. Máte nejakého favorita, že ste ho napríklad videli a povedali ste si: „Áno, z toho niečo bude!“?

Je ich naozaj dosť. Ja sa stretávam často s mladými kolegami a kolegyňami, je to pre mňa vždy veľmi inšpiratívne. Pretože vidím tú mladosť, ktorou som si prešiel aj ja, to znamená to, čo vás nesie na tej vlne toho, ako vyzeráte, ako sa človek správa… Ja som spokojný. Samozrejme sú v tom obrovské rozdiely – myslím si, ale to je trošku v úvodzovkách, že tých hereckých škôl teraz, pretože sú aj súkromné, je trošku moc. (smiech)

Niektorí herci by sa dali nazvať ako „seriáloví“. V divadlách sa v podstate neobjavujú, skôr len v tých televíznych seriáloch. Máte na to nejaký názor? Nemyslíte si, že je to napríklad škoda? Že by si mali prejsť tým divadlom – než len nejakými epizódnymi úlohami…

Určite! Máte pravdu. Ja tiež robím seriály a viem, aká je to náročná práca. Tam máte na každý obraz alebo ten úsek presne daný časový limit a cez to takzvane „nejede vlak“. Takže napríklad pre tých mladších to má bohužiaľ ten efekt, že stačí, aby sa naučili text. A to je strašne málo.

Čo by ste odkázali začínajúcim hercom? Máte pre nich nejakú radu?

Aby mali šťastie. Bez šťastia môžete byť sebatalentovanejší, ale keď o vás nikto nevie, tak nie ste nič. A čo by som im odkázal? Že to je práca na doživotie. A človek nesmie takzvane podceňovať.

Čo Vy a voľný čas? Športujete? Alebo si radšej čítate?

Ja by som robil najradšej všetko. Som veľmi aktívny, v úvodzovkách. Toho času je ale vážne málo, snažím sa chrániť si súkromie, aby som niečo zažil, cestovať, samozrejme idem rád do lesa, som poľovník (smiech). Tých aktivít mám moc. A šport? Až prídete na predstavenie Hodina před svatbou, o ktorom sme dnes hovorili, tak uvidíte, že tam mám športovania toľko, že mám čo robiť, aby som sa potom zdvihol zo stoličky.

Spomínali ste cestovanie. Existuje nejaká destinácia, kde ste ešte neboli, ale chceli by ste sa tam pozrieť?

Tých je veľa! Musíte si uvedomiť, že ja cestujem až od roku 1989, ani to nie, 1990, dovtedy som nesmel, pretože som mal brata v emigrácii. Ja som pomaly nesmel ísť ani do Východného Nemecka. A či som všetko stihol? To nejde! Ale snažím sa. Teraz zatiaľ jazdím čo najďalej, pretože mám ešte energiu. Za chvíľu poviem: „Mňa už to nebaví.“ Závidím mladým, ktorí majú pred sebou ešte celý život a môžu si to krásne rozvrhnúť. My už bohužiaľ nie. (smiech)

Pred časom sa v Česku zase slávil Halloween. Teda niekto ho slávil a niekto nie. Čo Vy si myslíte o amerických sviatkoch, ktoré sa oslavujú u nás? Nevadí Vám, že už sme takí trochu americkí aj tu v Čechách?

Ja vám odpoviem na dvakrát. Celý Halloween som pracoval, mali sme tu generálku, a potom som ešte filmoval. Strašne ma mrzelo, že som nemohol ísť na Dušičky, pretože ja tieto americké sviatky neberiem. Ja som sa narodil v Čechách, slávil som vždy Dušičky. Nikdy sme neoslavovali Valentína, ale prvý Máj, chodili sme si dávať pusu k Máchovi. Ale naozaj, nepodlieham tomu… A predstavte si – som spokojný a šťastný.

To Vám verím. Posledná otázka. Máte nejaké motto, ktorým sa riadite, životné heslo?

Je tu jedno heslo, ktoré tu a tam používam… Teda oni sú dve, jedno je „Ponáhľaj sa pomaly“ a druhé je, ale to sa nedá napísať, pretože je trošku neslušné. Ja to poviem slušne – „naštvaného ma nedostanú.“ Ja chcem prežiť život spokojný a s úsmevom.
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac