No Name: Frčali sme na Kabátoch!

  • Rozhovor
  • Autor Adéla Nosková
  • Foto Ondřej Pýcha

Slovenská kapela No Name po štyroch rokoch vydáva album, ktorý pomenovali S láskou. Nielen o ňom sme sa porozprávali s frontmanom Igorom Timkom a jeho bratom Ivanom. A to s typicky východniarskym humorom.

Stále spievate o láske a váš nový album sa volá zase S láskou. To je trochu monotematické, nemyslíte?

Igor: To by som ani nepovedal. Láska je veličina, ale má rôzne stránky! Na novej doske je napríklad pesnička s názvom Život, ktorá to opisuje. Je o tom, že je ťažké byť celý život s jednou ženou.

To znie dosť zvláštne, najmä, keď okolo vašej kapely nie sú žiadne škandály spojené so ženami. Ste všetci šťastne ženatí, veriaci…

Igor: To zložil Ivan! Ten vám to vysvetlí. Ivan, poď na pranier a vysvetli, prečo my usadení tatkovia máme takú pesničku!
Ivan: K tomu by som povedal, že aj keď sme usadení a šťastní, neznamená to, že nemáme hriešne myšlienky a bezproblémový partnerský život. Sme ako všetci normálni ľudia. Podľa mňa je to téma, ktorá sa týka každého muža aj ženy, ktorí majú nejaké sexuálne potreby. Robíme aj chyby.

Ako muzikanti to máte o to ťažšie, že na koncertoch čakajú davy obdivovateliek. Ako sa vyrovnávate s týmto tlakom?

Ivan: Možno to vidíte takto, pretože ste tiež žena. Ale vezmite si to z tej druhej stránky. Moja manželka pracuje vo firme s tromi tisíckami mladých ľudí. Majú samé meetingy, teambuilding, večierky… Je nádherná. A tiež má veľa pekných svalnatých kolegov. Mohol by som si rovnako tak myslieť, že sa tam niečo nekalé deje. Ale to by som sa zbláznil a ona tiež. Je to len jeden pohľad na realitu. Láska môže byť krásna, ale tiež krutá a ťažká.

Máte tiež nejakých fanatických fanúšikov, ktorí za vami jazdia na každý koncert?

Igor: Na každý asi nie, ale vieme o jednom páre, ktorý je verný v rámci svojho mesta a jeho okolia. Dokonca sa už rozviedli a teraz na naše koncerty vodia svojich nových partnerov. To je predsa super!

Akej kapele prepadáte vy?

Ivan: Ja mám svoju srdcovku, čo je Dave Matthews Band. Táto kapela, je veľmi populárna v Amerike, v Európe o niečo menej. Keď som zistil, že budú hrať vo Viedni, tak som sa tam rozbehol. A bol to pre mňa skvelý zážitok. Ale že by som s nimi jazdil na každý koncert, na to nemám ani čas, ani finančné možnosti. Potom mám veľmi rád Coldplay. Keď hrali v Prahe, tak sme tam všetci naklusali. Boli tu dvakrát, mne sa viac páčil ten posledný v pražskom Edene, kedy hrali turné k albumu Mylo Xyloto.
Igor: Mne sa popravde viac páčil ten prvý v O2 Aréne. Aj keď to znie divne, prišlo mi to komornejšie, bolo krásne vidieť. V Edene už to na mňa bola moc veľká masovka.

Inšpirujú vás Coldplay vo vašej tvorbe?

Igor: Je to mainstream, majú dominantný klavír, rovnako ako my. Takže asi áno.
Ivan: Ale klavír máme dominantný už vyše dvadsať rokov, takže sme vlastne predbehli Coldplay (smiech). Žánrovo sme si podobní, ale s ich ligou sa môžeme ťažko porovnávať.

A čo české kapely, zaujímajú vás vôbec?

Igor: Ani sa nedá ich nesledovať, s najväčšími kapelami Česka i Slovenska sa vídame stále aj po pracovnej stránke – na festivaloch, najrôznejších akciách. Asi najviac sledujem Chinaski, Xindla X, Kabáty, Lucku Bílú, Jarka Nohavicu…

To znamená, že si ich prídete vypočuť zo známosti alebo ste fanúšik?

Igor: Jarka Nohavicu mám veľmi rád. Počúvam ho v aute, daroval mi cédečko, moc si to cením.
Ivan: To ja si frčím na Kabátoch! Děvky, ty to znaj, Čert na koze jel, to je moja mladosť. Z čias, kedy táto hudba vznikala, mám tie najlepšie mladícke spomienky. Celý gympeľ sme na tom frčali.
Igor: U nás sa hovorilo, že Kabáti sú ako českí Guns‘n‘Roses. Tie gitary tam svišťali ako blázon.

To by som do vás teda nepovedala.

Ivan: Bola to revolta. Ako teenager som sa s tým úplne stotožnil. Song Denně vožralej patril medzi moje najmilšie. Otec to neznášal. Stále na mňa kričal, nech to vypnem. Trúfam si ale povedať, že tie naše začiatky s No Name, boli veľmi ovplyvnené Kabátom.
Igor: Ale novej platni sa tento vplyv už naozaj vyhol.

Ešte povedzte, že ste tiež mali kedysi dlhé vlasy!

Igor: Možno na to dneska nevyzerám, ale áno, mal som tiež dlhé vlasy. Ale nechýba mi to. Byť plešatý má výhody. Ráno vstanem a som učesaný! Nemám starosti so šampónmi. Môj mladší brat Dušan, ktorý je aj krajší, sa stále trápi s nejakým stylingom, rieši stále nejaké gély. To ja nemusím.

Niektoré ženy sú viac zaťažené na kratšie strihy.

Ivan: Čo im aj zostáva, keď to majú doma (smiech).

Akú pesničku máte na novej doske najradšej?

Igor: Ťažko povedať, to si musíte vybrať vy, pre vás to robíme.
Ivan: To cédečko je na také súdy ešte moc čerstvé. Nemáme ho ešte tak zažité, ako staršie kúsky. Ktorá pesnička je najsilnejšia, ukáže až čas.

Vydávate ho po štyroch rokoch, to by ste ten album mali za ten čas poznať dokonale, že?

Igor: To nie je tak, že by sme štyri roky v kuse pracovali na albume. V medziobdobí sme vydali DVD, Unplugged dosku, veľa sme jazdili po koncertoch. Na albume sme intenzívnejšie makali až posledný rok.
Ivan: Tie pesničky vznikajú dlho, postupne, znejú inak, vylepšujú sa, miešajú sa nástro-
je. Tá finálna podoba príde až nakoniec. A práve tú nemáme ešte tak pod kožou. Za seba hovorím, že Povedz mi a S láskou už máme v repertoári. A S láskou je mi blízka zatiaľ asi najviac. Má drive, je našlapaná a má silnú výpoveď.

Ja som tak trochu dúfala, že spomeniete ten „škandalózny“ Život.

Ivan: To nemôžem, pretože som to napísal! To by som išiel sám proti sebe (smiech).
Igor: Tak ja to vyvážim, Život je najbližší mne (smiech). Tiež mám rád Tango s dejinami.

Spievate v slovenčine, cítite, že vám u nás v Česku mladšie ročníky už pomaly prestávajú rozumieť?

Igor: Sme kapela, ktorá začala hrať až po rozdelení Československa. V deväťdesiatych rokoch bola taká nálada, že oba národy si strážili to svoje, chceli byť každý pre seba celkom vyhrotene. Chápem, že keď v tom čase mal niekto tri alebo štyri roky, môže mu teraz v dospelosti znieť slovenčina cudzo a nemusí rozumieť všetkému. Keď No Name začali byť populárni, počúvali nás hlavne naši vrstovníci, tam ten problém nebol. Teraz máme aj mladších fanúšikov, tým môžeme náš jazyk priblížiť pesničkami.
Ivan: Mám pocit, že naše publikum už bude starnúť s nami, nie je ani naším prvým plánom oslovovať dnešných teenagerov, tí si frčia na niečom úplne inom. Nesnažíme sa im vnucovať. Ale verím, že jazyk nie je problém. Navyše som presvedčený, že českým ženám slovenčina pripadá sexi. A to nás v Čechách tiež robí atraktívnejšími.

Vaša popularita u nás je zrejmá už len vďaka tomu, že už niekoľko rokov v rade víťazíte v Českom slavíkovi v kategórii Slavík bez hraníc. A to napriek faktu, že ste štyri roky nevydali štúdiový album. A ja sa pýtam, čím to je, čím to je?

Igor: To je masaker, že. Nás to teší. Asi je to tým, že veľa koncertujeme a udržiavame tak s fanúšikmi kontakt. A na našich koncertoch ľuďom hráme hlavne hity.

Tých je viac ako dosť, máte z nich zostavený skoro celý playlist. Ale čo tie novinky?

Ivan: Boli by ste radšej, keby sme hrali desať noviniek a dva hity? Asi by vás to tak nebavilo, ako keď poznáte väčšinu pesničiek a môžete si ich aj od srdca zaspievať.
Igor: Hity sú niečo, čo vzniká pomaly, nové pesničky sa možno tiež časom stanú hitom, len potrebujú dozrieť, dostať sa k ľuďom. A staré hity si ceníme, hráme ich radi. To je ako keby The Rolling Stones nezahrali Satisfaction, kvôli ktorej prišla drvivá väčšina fanúšikov. Robíme show na kľúč.

Čo to znamená?

Igor: Robíme to dlho a máme vychytané, čo od nás ľudia chcú. A to im dávame. Máme premyslený koncert do detailov, má dramaturgiu, gradáciu. Aj keď ohlásime posledný song a vieme, že aj tak budeme pridávať ďalšie tri pesničky, aj tak sa ukloníme a robíme, že fakt končíme. Je to súčasť predstavenia. To je zážitková psychológia.
Ivan: Našim cieľom je, aby si poslucháč nešiel počas koncertu kúpiť pivo. Musíme ho stále držať v napätí do poslednej chvíle. Keď odíde, tak už sa možno nevráti…
Igor: Musíme sa o to viac snažiť, pretože je ťažké konkurovať dobrému českému pivu.

Čo je teda ten zlatý klinec?

Ivan: Hovorí sa, že si ľudia z koncertu pamätajú najviac začiatok a koniec. A my na koniec dávame pochopiteľne tie najväčšie hity. Spoliehame na Žily a Ty a tvoja sestra. To zaberá. Navyše je to podľa mňa sen každého muža, dostať do postele babu aj jej sestru (smiech)!
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac