Lukáš Pavlásek: Aby sa Beatles dali znova dokopy

  • Rozhovor
  • Autor Iva Macků
  • Foto Archív Lukáše Pavláska

Lukáša Pavláska poznám od doby, kedy sa stal známym vďaka svojmu vystupovaniu v reklame. Spomínate si ešte na, s prepáčením, ťuťmáka vo fitku alebo v motorkárskom gangu? Druhý rozhovor som s ním robila s odstupom dvoch rokov a bola som zvedavá na to, aký sa v jeho živote udial posun.

Prvý (a zatiaľ posledný) rozhovor pre Skylink vznikol asi pred dvoma rokmi. To bolo zhruba v čase, keď bežala kampaň „Motorkári.“ Čo sa za tie dva roky zmenilo? Najväčšie úspechy, najväčšie prehry?

Najväčším mojím úspechom je, že vždy počas približne troch mesiacov schudnem päť kíl a potom počas ďalších troch mesiacov sa stane neúspech, že tých päť kíl zase naberiem a takto sa to opakuje v pravidelných intervaloch už niekoľko rokov. Neustále idem z úspechu do neúspechu a naopak.

Mám pocit, že v tejto krajine Ťa pozná úplne každý. Prepáč tú otázku, je to jedna z tých, ktoré sa často známym osobnostiam kladú, ale – aké to je, keď na Teba každý zíza? (Alebo na Teba snáď každý nezíza?)

Mne to vôbec nevadí, ja totiž, hoci som rodený Pražák a nikdy som nebýval inde ako v Prahe, tak mám rád dedinu a vidiek a rád tam trávim voľný čas. A teraz som si takú veľkú dedinu urobil z Prahy, všade ma spoznávajú, keď idem po Václaváku, tak ma ľudia často zdravia, občas sa so mnou dá niekto do reči, tá anonymita veľkomesta je úplne preč. Proste to je ako niekde na návsi. Takže ak chcete mať z Prahy ohromnú dedinskú tancovačku, staňte sa slávnym a pôjde to samo.

Cestuješ MHD? Z posledného rozhovoru si pamätám, že radšej autom. Je to preto, aby ľudia nezízali? Alebo jednoducho komfort?

Po Prahe jazdím väčšinou normálne MHD. Iba ak idem na nejaké miesto, kam je komplikovanejšie sa dostať, tak idem autom. Ja rád ten čas v metre alebo električke využívam na to, že si čítam, tak si ani nevšimnem, či sa na mňa niekto díva. Mne to je jedno, ja sa zaoberám svojimi myšlienkami a premýšľam si nad rôznymi vecami.

Čo Ti neznámi ľudia najčastejšie pri osobnom stretnutí hovoria? Čakajú napríklad, že ich budeš baviť?

Niekedy to čakajú, ale väčšinou sa toho nedočkajú. Tak to by som teraz chcel upozorniť všetkých, čo to po mne budú nabudúce niekde vyžadovať, že sa toho nedočkajú, tak aby s tým počítali a neboli potom sklamaní. Pretože, keď ma stretnú niekde na ulici alebo kdekoľvek, tak ja som väčšinou zamyslený vo svojom svete a nad niečím si premýšľam. Koľkokrát si ani nevšimnem, že niekto odo mňa chce, aby som ho pobavil. Tiež mám snáď právo na trochu tej melanchólie a poézie.

O komikoch sa často hovorí, že v súkromí sú to skôr zamračení až mrzutí ľudia. Ako je to s Tebou? Si vždy taká veselá kopa, ako sa zdá napríklad z televízie?

Na to sa dá ťažko odpovedať. Čo je to veselosť? Čo je to smútok? Všetko to sú len pocity a ja sa svojim pocitom nebránim, to je prirodzená súčasť života. Dnes je taká zvláštna móda, že keď niekto má zlú náladu, tak sa hneď musí opiť alebo si vziať nejakú tabletku, aby bol zas v pohode. Je taký trend byť neustále vysmiaty a kto nie je, je divný a hneď si všetci myslia, že mu niečo je. Ja som v súkromí skôr introvert a som často zamyslený, ale to neznamená, že by som nebol veselý, mám skvelú náladu, som šťastný, akurát v tvári vyzerám že som tesne pred umretím. Mám proste taký typ tváre a to často ľudí zmätie.

Keď už sme pri tom humore. Ako by si opísal štýl humoru, ktorý si preslávil? Ako by si na seba urobil inzerát, keby niekto hľadal komika? Čo by si na sebe najviac vyzdvihol?

Asi, že neustále vyzerám že som tesne pred umretím, ale v skutočnosti som úplne v pohode a nič mi nie je. A tiež si rád čítam a rád jazdím na výlety.

Ak to nie je príliš osobná otázka, môžem sa spýtať, aká časť Tvojich aktivít Ťa najlepšie živí? Knižky, divadlo, film, stand-up comedy, reklama…?

Mňa živí všetko, od každého trochu, ale niečo veľa, niečo málo, niečo skoro vôbec a niečím si môžem dovoliť zadotovať niečo iné, takže sa to vzájomne dobre a pekne dopĺňa.

Nepremýšľal si niekedy o tom, že by si sa vrátil k nejakej civilnejšej profesii? Napríklad do knižnice, na poštu alebo do kancelárie? Proste skúsiť sa znova včleniť do anonymného davu?

Tu nejde o civilnú alebo akú profesiu. Každý by mal robiť to, čo vie a čo ho baví. Ja som chcel od mala robiť to, čo robím, hrať a písať a časom sa mi podarilo, že sa tým môžem živiť, tak by som to za niečo iné nemenil. Ja som sa v živote živil aj prácou, ktorá ma nebavila, tak viem čo to je, takže som vďačný za to, že to je tak ako to je a môžem tráviť čas tým, čo ma napĺňa.

Ako vlastne vyzerá Tvoj bežný deň? Môžeš to vziať pokojne podrobne. O koľkej obyčajne vstávaš, čo robíš potom, kde obeduješ… Proste či by si mohol popísať taký svoj typický deň. A noc, poprípade.

No, tu by som odkázal na YouTube na svoju scénku Deníček, tam je to dokonale popísané, lepšie už to asi nezvládnem.

Je o Tebe známe, že vieš celkom dobre zakaliť. Je to len mestská legenda, alebo patríš k večierkovej zlatej mládeži?

Ja žiadnu zlatú mládež nepoznám, to ide mimo mňa. Ja odjakživa rád chodím do krčmy, v rokoch môjho dospievania to myslím pre mňa bolo zásadné prostredie, ktoré ma veľmi ovplyvnilo. Akurát som si časom vypestoval k alkoholu taký vzťah, že pijem buď vôbec alebo veľa. Nič medzi tým. Takže ja mám dlhé obdobie kedy úplne abstinujem, napríklad dva týždne a potom sa dva dni poriadne opijem a vyvádzam ako odtrhnutý z reťaze. Myslím, že väčšina ľudí robí chybu, že pije priebežne furt v malých dávkach, tým sa zbytočne oberá o sily. Ja nepijem ani pivo k obedu, prečo by som si dával jedno alebo dve pivá, čo z toho človek má, akurát je otupený a je to na nič. Radšej si počkám štrnásť dní, až budem mať voľný večer a dám si tých pív desať plus nejaké pálenky a budem piť do rána. Človek pri tom aspoň zažije nejaké dobrodružstvo a má to svoj význam. A potom zas dlho nepijem vôbec a žijem zdravo, aby sa telo zregenerovalo a pripravilo sa na ďalší poriadny ťah. To je môj systém, raz by som o tom mohol napísať nejakú štúdiu.

Iste si si za ten čas, čo si sa stal naozaj známym, urobil veľa priateľov medzi ďalšími celebritami. Aké to je, pohybovať sa medzi slávnymi?

Tak to neviem, jediný slávny človek, ktorého som videl naozaj zblízka bol Keith Richards na koncerte Rolling Stones. Stál som asi dva metre od pódia a Keith Richards na mňa robil takou kostnatou vychudnutou ručičkou fakera. Tak to som videl, že to je taký normálny vychudnutý dedo. Nič zvláštne som necítil. Takže asi tak.

Sú slávni ľudia iní ako my, obyčajní smrteľníci, ktorých nikto nepozná (snáď okrem ich rodiny, kolegov a pár priateľov)?

Veď to hovorím, kostnatý vychudnutý dedo, čo hrozil pästičkou. Nič zvláštne a extra v tom nebolo.

Nebojíš sa bulváru? Že bude nejaká aféra? Alebo je Ti to fuk?

To som počul, že niektorí známi ľudia tam sami posielajú svoje fotografie, aby sa o nich písalo. Ja by som vytvoril aféru tak, že by som tam poslal fotky ako pijem čaj, ako si čítam, ako idem na výlet. To sú moje najčastejšie činnosti. Proste divoký život celebrity.

Sleduješ Ty sám rád životy celebrít? Kto, kde, čo, s kým?

Môj najväčší koníček je sledovať, čo robila a robí skupina Beatles, ale už z nich ostali len dvaja, takže to nie je také náročné a celkom sa to dá stíhať.

No a teraz od bulváru a celebrít ešte späť k Tebe, Tvojej tvorbe. Máš nejakú novinku, nejaký nový formát, vystúpenie? A čo nové chystáš?

Okrem stand-upov Na stojáka s ktorými obchádzame republiku mám teraz nové celovečerné samostatné stand-upové predstavenie one man show Kdo nepláče není Čech a s Pepom Poláškom a Jakubom Žáčkom hráme predstavenie Nekoretní skeče plné divadelných skečov a scénok pod hlavičkou divadla Komediograf. Tak to sú veci na ktoré by som teraz čitateľov aktuálne rád pozval. Termíny podujatí sú na mojich stránkach.

Máš nejaký nesplnený profesionálny sen?

Rád by som nadaboval nejakú audioknihu, najlepšie od Jaroslava Foglara, napríklad román Když duben přichází, ten nádherný príbeh chlapcov z Bedny Řeziny a Fanka Jelínka. Vždy na začiatku jari to čítam zakaždým znova. Tento rok to zas budem musieť otvoriť.

Ako si najlepšie odpočinieš? Robíš napríklad nejaký šport?

Ja mám trénera Láďu, s ktorým cvičím v posilňovni, čo mi pripomenulo, že som u neho dlho nebol, tak mu budem musieť zavolať a zájsť do fitka, aby si nemyslel, že som z cvičenia zbabelo utiekol. Už takto som jeho najlenivejší klient.

Je nejaká otázka, na ktorú sa Ťa ešte nikdy nikto nespýtal, a Ty by si bol pritom rád, keby Ti ju niekto položil?

Ako sa pôvodne mala volať pesnička Yesterday od Beatles. To totiž viem a rád by som tú vedomosť niekde konečne uplatnil. 
(Poznámka redakcie. Lukáš Pavlásek tu odkazuje na pracovný názov slávnej piesne Praženica. Úvodný verš znel: Scrambled Eggs/Oh, my baby how I love your legs.)

Čo Ti na tejto dobe príde najveselšie, a čo najsmutnejšie?

Najveselšie je, že furt hrajú Stouni a Keith Richards hrozí tou kostnatou ručičkou a najsmutnejšie je, že už nehrajú Beatles.

Keby si mal zlatú rybku, čo by si si prial?

Svetový mier a aby sa Beatles dali zase dokopy. A aby Keith hrozil ručičkou čo najdlhšie.
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac