Futbalové EURO si terorizmom nenechám otráviť

  • Rozhovor
  • Autor Jan Brussmann
  • Foto Profimedia.cz

Vžíva sa do novej úlohy. Bývalý úspešný futbalista Vladimír Šmicer sa v rôznych pozíciách zúčastnil hneď piatich majstrovstiev Európy, či už ako hráč, televízny expert, alebo manažér českej reprezentácie. Tento rok je na šampionáte vo Francúzsku prvýkrát iba v úlohe fanúšika. V krajine vína a krásnych žien pôsobil ako futbalista päť rokov a má tam veľa priateľov. O to viac verí, že si EURO 2016 poriadne užije.

Posledných päť majstrovstiev Európy ste boli vždy v plnom záprahu. Čo Vás čaká teraz, keď ste takpovediac pre toto EURO bez práce?

Ako fanúšik som bol prítomný na všetkých troch zápasoch českého tímu v skupine D. Skoro po celý čas turnaja plánujem byť v dejisku šampionátu vo Francúzsku. Základný tábor mám vybraný a rozviniem ho v Bordeaux, odkiaľ budem dochádzať na jednotlivé zápasy. Program mám do detailu rozvrhnutý a naplánovaný. Keď nebudem práve fandiť na futbale, tak dôjde aj na návštevu vínnych pivníc spolu s mojimi priateľmi.

Čo sa chystáte v Bordeaux ešte navštíviť?

Rád by som si tam prezrel ten nový štadión, ktorý som ešte na vlastné oči nevidel. Hrával som na tom starom. Čo sa týka lístkov na zápasy, mám veľkú výhodu, že mám známych v Únii európskych futbalových asociácií (UEFA), a keď im zavolám napríklad dva dni pred stretnutím, tak mi miesto zakaždým zoženú. Zároveň sa stále dajú zohnať lístky bežným spôsobom prostredníctvom oficiálneho predaja. To v minulosti nebývalo zvykom. Ľudia sa asi podvedome trochu boja teroristických útokov.

A Vy osobne nemáte strach, že sa môže počas turnaja prihodiť útok islamských teroristov?

Samozrejme sa podvedome toho trochu bojím, ale za posledných päť rokov som toho nacestoval po svete toľko, že nebezpečenstvo na mňa môže číhať na každom rohu v rôznych krajinách. Viem, aká je napätá situácia vo svete a že je ťažké to stopercentne ustrážiť, ale nechcem si šampionát kvôli tomu nechať otráviť. Snáď bude všetko v poriadku.

Beriete so sebou na zápasy aj Vašu manželku s deťmi alebo s nimi kvôli bezpečnosti nechcete na štadióny chodiť?

Na prvé dva zápasy Čechov so Španielskom a následne s Chorvátskom som išiel s manželkou Pavlínou. A do Lens na zápas s Tureckom som letel na otočku. Tam som vzal syna Jirku, aby sa pozrel, kde som kedysi tiež hrával. Bordeaux si ešte trochu pamätá, ale Lens už si pamätať nemôže. V tom čase, kedy som tam hral po EURO 1996, tak ešte nebol na svete.

Pri spomienke práve na slávne EURO 1996 si veľa ľudí vybaví aj moment, kedy ste tesne pred finále s Nemeckom prileteli z turnaja v Anglicku a v Prahe na Staromestskej radnici si brali Vašu ženu Pavlínu. Ako na tento moment spomínate?

Na svadbu si vždy spomeniem pri príležitosti majstrovstiev Európy. Vtedy sme skončili druhí a vždy sa o tom veľa hovorí. Mne sa ale zakaždým vybaví v mysli práve ten moment, kedy som sa ženil. To bol poriadny zážitok. Tým, že sme vtedy senzačne prešli cez semifinále s favorizovaným Francúzskom a za dva dni bolo finále s Nemeckom, tak na obrad prišla kopa ľudí a chceli sa na nás pozrieť. Sám som mal problém sa na obrad dostať. Všade bolo toľko fanúšikov, po celom Staromestskom námestí. Chyba bola, že sme podcenili organizáciu. Vtedy sme tam nemali ochranku, ako sa to dnes bežne robí a bol to nakoniec poriadny blázinec. Veľa televízií, novinárov a fotografov. Moc dobre si to do dneška vybavujem. Vďaka tomu, že to bolo spojené práve s tými majstrovstvami Európy, tak sa na to nedá nikdy zabudnúť.

Vy ste mali vlastne takú kráľovskú svadbu. Toľko ľudí sa na bežnej svadbe predsa nemôže zísť, nie?

Tá eufória v tých všetkých ľuďoch vďaka tomu šampionátu bola veľká. Alebo skôr obrovská. Kto môže povedať, že mal takú svadbu, kde bola zaplnená snáď polovica Staromestského námestia. Ľudia boli strašne moc zvedaví a ja sa im nečudujem. Za seba môžem povedať, že by som si to užil asi viac, keby to bolo pokojnejšie. Takto som bol v ten deň celkom dosť nervózny a myslím, že aj moja Pavlína to prežívala rovnako ako ja. Obrad musel byť skrátený, pretože tá miestnosť bola doslova napchaná na prasknutie. Od príbuzných až po tých novinárov, televízne štáby a fotografov z celej Európy. Bolo tam tak plno, že som mal problém na radnicu dostať dokonca aj rodinných príslušníkov a známych! Bol to naozajstný blázinec, ale mať dva dni pred finále majstrovstiev Európy takú svadbu? To nemal asi nikto.

Museli ste dlho prehovárať hlavného trénera reprezentácie Dušana Uhrina staršieho, aby Vás na svadbu do Prahy pustil?

Keby pán tréner Uhrin vtedy povedal, že ma do Prahy nepustí, tak by som tú svadbu proste nemal a musel by som to odložiť na iný termín. Bolo to čisto na ňom, či mi to povolí. Mal som mať svadbu pôvodne po základnej skupine. Vtedy sme tam mali ťažkých súperov v podobe Talianska, Nemecka a Ruska. Išiel som tam ako dvadsiaty tretí hráč a vôbec som nevedel, či do niektorého zápasu nastúpim. V kvalifikácii na EURO som toho ani veľmi neodohral. Bol som mladý a nemal som moc bohvieaké očakávania. Keď som ale dal postupový gól v treťom zápase proti Rusku, tak som tú svadbu musel odložiť o týždeň.

Ako vôbec prebiehala taká svadba na otočku, kedy ste prileteli z Anglicka a za pár hodín ste museli zase naspäť, aby ste neprešvihli finále?

Odletel som vo štvrtok večer a druhý deň v piatok o jedenástej bol obrad na Staromestskej radnici a už o štvrtej som letel naspäť. Priletel som vtedy ešte so spoluhráčom z národného tímu Michalom Horňákom. Jeho manželka čakala dieťa, a tak chcel byť pri nej. Na palube bol ešte môj nastávajúci svokor Láďa Vízek. Neletel som teda úplne sám. Stihol som po obrade akurát obed, a potom už som sa ponáhľal späť na letisko. Tréner Dušan Uhrin mi bezpodmienečne nariadil hneď letieť späť. Vtedy mi s dopravou do Česka pomáhala jedna burzová a maklérska spoločnosť, ktorá mi zaplatila lietadlo. Chalanom som potom do Anglicka priviezol zo svadby aspoň mäso, koláčiky a nejaké maškrty. Prišiel som ale o tradičnú večernú oslavu s kapelou. Tá mi zahrala jednu pesničku a ja som sa potom pýtal ostatných, či boli večer dobrí.

Tento rok s Vašou pani budete oslavovať už dvadsiate výročie svadby. Máte už pre ňu prichystaný nejaký darček?

Už mám pre Pavlínku niečo vymyslené. Som rád, že už to mám zariadené. Myslím, že to bol celkom dobrý nápad a určite sa jej to bude páčiť.

Budete oslavovať výročie v ten deň, alebo vám to naruší futbalové EURO?

Šampionát nám to nenaruší. Budeme to oslavovať so ženou priamo toho 28. júna, keď sme mali svadbu. Sľúbil som redaktorom v Českej televízii, že im budem robiť experta počas štvrťfinálových zápasov a tie sa s tým našťastie nekrížia. Inak by som sa s nimi musel nejako dohodnúť, pretože v deň výročia to proste nejde.

Ešte sa poslednou otázkou vrátim k tohtoročným majstrovstvám Európy. Kto podľa Vás vyhrá šampionát?

Mám dva favorizované tímy. Alebo skôr reprezentácie, ktorým po vypadnutí českého tímu želám titul. Ako šampióni by sa mi veľmi páčili Chorváti. Skvelí futbalisti ako Rakitič, Modrič, ale aj Perišič na strane, Mandžukič. Je neuveriteľné, ako si to vedia medzi sebou strčiť, to je proste krása sa na to pozerať. Ale prial by som to asi ešte viac domácim Francúzom. Hral som tu niekoľko sezón za Lens aj v Bordeaux.


Vladimír Šmicer (*24. mája 1973, futbalista)
Vladimír Šmicer je bývalý český futbalista, ktorý má štyridsať tri rokov. Ako hráč dosiahol veľké úspechy. Spoločne s Milanom Barošom boli v drese Liverpoolu prví Česi, ktorí vyhrali prestížnu milionársku súťaž – Ligu majstrov. S rovnakým tímom ovládol aj Pohár UEFA či európsky Superpohár. Tri tituly majstra českej ligy slávil s milovaným klubom Slavia a bol aj pri výhre vo francúzskej lige s klubom Lens. S reprezentáciou získal striebornú medailu na EURE 1996 v Anglicku a bronz o osem rokov neskôr v Portugalsku.

 
Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac