Ako keby som spala niekoľko rokov a teraz sa prebudila

  • Rozhovor
  • Autor Adéla Nosková
  • Foto Petr Florián

Za posledné roky sa Natálie takmer stratila z hudobného sveta, ponorila sa skôr do rodinného života. Pred rokom sa jej ale všetko obrátilo hore nohami. Rozpadol sa jej celoživotný vzťah a ona sa práve učí, ako s tým všetkým naložiť. Vrhla sa do práce!

Čím sa teraz zaoberáš najintenzívnejšie?

Včera som konečne odovzdala vydavateľstvu Warner Music svoju novú dosku. Takže mi práve spadol zo srdca veľký kameň. Bolo to napínavé, moja spolupracovníčka Míša deň na to porodila!
 

To znie dobrodružne.

Jasne, je to zodpovedné dievča. Odovzdali sme hudbu a jej za pár hodín praskla voda. Tomu sa hovorí dobrý timing.
 

Ako dlho ste na doske pracovali?

Dohromady je to asi tri roky. Začala som na nej pracovať asi tak rok po tom, čo sa narodila moja dcéra Mia. Ono celkom trvalo, kým sa ten materiál dal celý dokopy. Ja aj Míša sme mali rôzne nápady, potom sme vyberali, čo je najlepšie, a keď už sme urobili nejakú pesničku, mala nakoniec tri verzie. Stále sa niečo menilo. Táto tvorivá fáza trvala asi rok. A potom sme začali nahrávať a to sa naťahovalo, pretože Míša žije v Londýne. Čo nie je za rohom… Bol celkom problém sa stretnúť.
 

Bude tá hudba veselá?

To práve vôbec nebude. Je to pomalé, trochu temné, vlastne sú to balady… Dosť sa v tom odráža všetko, čo som prežila za posledné roky. A vôbec prvýkrát sme pracovali tak, že sa nahrávali len reálne nástroje a úplne sa vypustila elektronika.
 

Hovoríš, že je to pre teba veľmi osobný album. Písala si sama texty?

Nie nie, ja som urobila osem textov, jeden mi napísala mama, jeden sme s mamou robili spolu. A jeden je od Jana Sahary Hedla.


Spomínaš mamu. Ale zapojila si do procesu skoro celú rodinu…

To áno, brat Michael mi hrá na bicie a nahrávali sme u otca v štúdiu. Brat so mnou bude hrať aj v kapele. Dosku budeme krstiť až v septembri, dovtedy hrať nebudeme.


Na čo chceš čakať?

Míša dnes rodí, to znamená, že bude mať iné starosti. Všetko robíme tak nejako inak, než je bežné. Ale mne to nevadí, pretože sme ten album robili pre radosť a nie pre nejaký zisk a slávu. Nehoníme si ego.
 

Keď sa na teba pozerám, je neuveriteľné, ako si sa za posledný rok zmenila. Schudla si!

Schudla. A ako som to urobila? V prvom rade som prestala brať antidepresíva. Potom som sa rozviedla – to je dosť zásadný faktor! A keď sa ocitneš po rokoch v poli potenciálnych vzťahov, chudne sa jedna báseň. Poznáš to predsa tiež (smiech). Tiež som si naložila strašne veľa práce, dokonca som sa nechala zamestnať! A keď nesedíš doma celý deň, zješ toho menej. Vo finálnej fáze som potom vynechala všetok cukor.
 

Ako ti bolo?

Divne. Znamenalo to tiež úplne prestať piť. A to ma trochu mrzelo, nie, že by som nejako chľastala, ale skôr som spoločenská a rada sa bavím. Zrazu mi pripadalo, že nemôžem nikam chodiť, aby ma to nelákalo. To bolo ešte v období vyrovnávania sa s rozvodom, tak som si trochu potrpela. A aj vďaka nepitiu a vysadeniu cukru som si vlastne utriedila myšlienky… Lenže som tiež skončila na infúziách!
 

Čože?

Áno, už druhýkrát za jeden rok. Bol to extrém, pri tom kolotoči, čo som si nasadila.
 

Tú diétu ti niekto odporučil, alebo si si ju fakt naordinovala sama?

Zistila som, že je to vlastne Keto diéta. Všimla som si, že ľudia okolo mňa nejako začínajú chudnúť. A Vladivojna La Chia, ktorá tiež strašne schudla, mi povedala, že je to tým vysadením cukru.
 

Čo kolísanie energie?

Tá ti teda chýba – niekedy. Ale vydržala som, pretože boli za veľmi krátky čas vidieť výsledky. A tie ma dosť motivovali. Cítila som sa vlastne lepšie, pretože konečne skončili tie dlhé roky, kedy som bola tučná – tak ako nikdy v živote. Neznášala som, ako vyzerám.
 

Koľko si vlastne zhodila?

Celkovo je to dvadsať päť kíl.
 

Takže sebavedomie vyletelo z nuly na sto.

To si píš. Ale zase to nie je tak, že by som sa nosila ako páv. Skôr sa zase cítim tak, ako predtým, vo svojom tele, než som pribrala po antidepresívach. Asi by som to zhrnula takto: Pripadám si, ako keby som štyri roky spala a teraz som sa konečne prebudila.
 

To si si musela zaobstarať komplet nový šatník?

Presne tak! Vyhodila som štyri veľké vrecia oblečenia, ktoré bolo strašne veľké. Zostalo vlastne len to, čo som nosila pred tými štyrmi rokmi. To som si tam nechávala pre prípad, že zase niekedy budem chudá. Bola toho plná skriňa. Ale nové veci pribudli!
 

Bavilo ťa v „tučnom“ období nakupovať?

Vôbec nie, to bola strašná frustrácia. Nič mi nesedelo, škrtilo. Je príšerné na psychiku, keď sa necítiš dobre vo svojom tele. Napríklad kupovanie nohavíc bola nočná mora. Teraz ma to zase baví.
 

Je zaujímavé, že keď si bola tučná, každú chvíľu ťa drvili v bulvári. Keď si schudla, nikoho to nezaujíma…

Vieš, čím to je? Že si to zatiaľ nikto nevšimol, pretože nechodím na tie akcie, kde sú novinári. A moju tučnotu začali riešiť až po dvoch rokoch (smiech).
 

Ale nejaké fotky si zverejnila…

Je pravda, že tam to vidno je a nikto z bulváru to nekomentoval. Asi je to nezaujímavé. Každý miluje, keď priberie niekto verejne známy. To je bomba, každý si to rád prečíta a obzrie. Ale chudnutie skôr naštve (smiech).


Rovnaké meškanie mali novinári aj s tvojím rozvodom.

Tam to trvalo asi štvrť roka, než to niekto vyšťúral. A to im to niekto povedal, dokonca viem kto.
 

Ako zvládaš single život?

Veľmi intenzívne. Spomínam si, ako si mi pred tým rokom hovorila, že po rozvode ti pripadá, akoby sa do jedného roka napchalo päť rokov. S tým dneska súhlasím, dokonca mi príde, akoby ich bolo desať. Život naplnený novými zážitkami.
 

Čo sa ti na statuse „single“ páči a čo naopak prieči?

Fakt si užívam, že stretávam obrovské množstvo rôznych ľudí. Dostanem sa na miesta, kam by som asi predtým neprišla. A dosť ma štve napríklad to, že keď sú deti u môjho bývalého manžela, cítim sa totálne sama. Absencia detí je strašná. Keď vidím svojich známych, ako napríklad idú na výlety… Tak ma to bolí.
 

A ako sa chodíš baviť?

Rôzne. Napríklad dnes sa idem pozrieť na svoju hru WTF.
 

Chystáš sa napísať niečo nové?

Už sa stalo. Hra je hotová, objednalo si ju jedno veľké pražské divadlo. Mám z toho veľkú radosť! Bude sa hrať budúci rok, ale zatiaľ nemôžem prezradiť detaily. A sme zase pri tom, je to proste taká špecialita slobodných ľudí a najmä slobodných matiek. Makáme, makáme. A ja som makala teraz toľko, že som to odniesla aj po fyzickej stránke. Dvakrát na infúziách.
 

Čo nová knižka, je to rok, čo ti vyšiel román Tohle byl můj pokoj…

Na to teraz nemám ani pomyslenie! To príde najskôr za pár mesiacov. Musím si asi vydýchnuť.

Natálie Kocábová (*16. 5. 1984), speváčka, spisovateľka a scenáristka.

Hudobnú kariéru začala už v 15 rokoch, keď nahrala debutový album Fly Apple Pie so svojím otcom Michaelom Kocábom. Odvtedy sa venuje skôr písaniu básní aj románov a divadelných hier. Posledná kniha – veľmi autobiografická, vyšla v roku 2015 – Tohle byl můj pokoj. V posledných rokoch spolupracuje s muzikantkou Michaelou Polákovou, ich spoločná doska vyjde koncom apríla. Žije v Prahe, je rozvedená a vychováva syna Vincenta a dcéru Miu.

 
Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac