Barney a jeho priatelia: Kamaráti dinosauri

Veľjaštery vymreli už pred sedemdesiatimi piatimi miliónmi rokov, ale vlastne len nedávno si ľudia vôbec uvedomili, že nejakí existovali. Po stáročia nachádzali aj v Európe obrovské kosti a desivé zuby, o ktorých si mysleli, že patria drakom alebo iným bájnym tvorom. Až v priebehu devätnásteho storočia sa presadilo poznanie, že svet nebol stvorený taký, aký ho poznáme dnes, ale že na ňom žili tvory, ktoré vyhynuli pred pre človeka nepredstaviteľne dlhou dobou.

 

Širšia verejnosť sa prvýkrát o dinosauroch dozvedela v roku 1854, keď bolo v Krištáľovom paláci uprostred Londýna vystavených niekoľko dnes už smiešne pôsobiacich modelov obrovských plazov. Koncom devätnásteho storočia sa už zbierkami dinosaurích fosílií chválilo každé významnejšie prírodovedecké múzeum a v Amerike sa rozhorela hotová paleontologická horúčka. Tímy z dnešného pohľadu zúfalo amatérskych bádateľov sa vtedy predháňali v senzačných objavoch a ich fantazijných interpretáciách.

 

Súčasnú vlnu záujmu o praveké jaštery však má najväčšou mierou na svedomí Spielbergov Jurský park, ktorý ovplyvnil celú generáciu dnešných tridsiatnikov. Pre ňu nie sú slová ako triceratops alebo stegosaurus žiadnou vedeckou hatmatilkou, ale spomienkou na detstvo. A odvtedy dinosaury z filmov a seriálov pre deti a v popkultúre vôbec nie a nie vyhynúť. Čím ale obrovské jaštery deti tak uchvacujú? Kým rozprávkový vlk alebo rytier má viac menej jasnú podobu, nikto presne nevie, ako dinosaury naozaj vyzerali. Predstavivosti detí ani dospelých sa teda nekladú skoro žiadne medze. Zároveň však na rozdiel od drakov alebo víl dinosaury nie sú vymyslenými postavami. A čo je lepšie, než fantazírovať o tvoroch, ktoré skutočne existovali?