Oasis: Keď flákanie bývalo cool

  • Hudba
  • Autor Petra Bláhová
  • Foto Profimedia.cz

K deväťdesiatym rokom neodmysliteľne patrí fenomén brit popu a kapely ako Oasis. Kde je im ale dnes koniec?

Na začiatku deviatej dekády minulého storočia do hitparád populárnej hudby nečakane vtrhli tvrdšie gitary a neslýchane úprimné texty. Personifikáciou grunge bol samozrejme Curt Cobain, týpek od vedľa, ktorý skôr než drsniackym sebavedomím metalových bohov sršal pochybnosťami a svetobôľom. Namiesto kože a extravagantných ozdôb nosil tričká zo sekáča a zošmajdané tenisky. Nirvane a jej podobným kapelám sa podarilo zachytiť neurčitý splín americkej bielej mládeže, avšak bez toho, aby zľavila z tvrdého zvuku a naliehavosti. A čo na to Británia?
 
Ostrovná scéna bola vždy považovaná za trochu inteligentnejšiu, vtipnejšiu a umiernenejšiu oproti americkej. Prvý významnejší prienik novej gitarovej muziky do hudobného mainstreamu sa v roku 1991 podaril partii študentov umenia menom Blur, načo boli chlapci vyslaní na turné do Spojených štátov.
Ukázalo sa však, že ich brnkanie v Amerike nikoho nezaujíma a domov sa vrátili s jasnou misiou: musíme vymyslieť niečo vlastné, máme predsa na čo nadväzovať, Beatles a Rolling Stones počnúc. Blur spolu s kapelami ako Suede, Pulp a samozrejme Oasis našli patrične hlasnú odpoveď britskej robotníckej triedy na stredostavovskú sebaľútosť zo zámoria. Brit pop z priemernosti urobil svojho druhu hrdinskú pózu – flákačstvo a neučesaný život zrazu nebol prázdny a nudný, ale celkom cool postoj. V roku 1994 vydali Oasis album Definitely Maybe, ktorý sa stal prelomovým aj čo sa týka medzinárodného ohlasu novej vlny britskej gitarovej hudby. Pecky ako Wonderwall alebo Don't Look Back In Anger si dodnes púšťajú ľudia po celom svete.
 
Je to hudba z čias, kedy sa Británia dvíhala opäť na nohy po ére thatcherizmu, po úpadku tradičného priemyslu, po masovom prepúšťaní a demontáži sociálneho štátu ako dôsledku toho všetkého. Svojmu zúfalstvu dávali vtedajší mladí priechod v punku či skinheadstve. Brit pop bol síce tiež dôrazný, ale tak nejako ležérny, s nadhľadom a s pozitívnym výhľadom. Ten zrejme prevládal aj v postindustriálnom Manchestri, kde sa kapela okolo večne svárlivých bratov Gallagherovcov zrodila.
 
Ich deformovaný vzťah poznačený neľahkým detstvom s otcom alkoholikom – spolu s novým životným štýlom, určovaným drogovými excesmi a chodením s modelkami – nakoniec zapríčinil rozpad kapely, v roku 2009 už beztak bezvýznamnej. Starší Noel napísal väčšinu piesní Oasis, cítil sa ale v tieni svojho charizmatického brata a po rozchode sa vydal na stredne úspešnú sólovú dráhu. Zvuk deväťdesiatkového brit popu by každopádne v dnešnej „Brexitánii“ už tak neobstál, rozhodne nie v schudobnenom a naštvanom strednom Anglicku, odkiaľ Oasis pochádzajú.
 
Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.

Oasis na Skylinku

So 01. 10. 2016
Uvidíte na Rebel súčasť balíčkov Digital a Multi
magazin-265x238px-HDprijimac-SK-2.gif Stiahnite si magazín Skylink TV do svojich tabletov, mobilov a novo aj do PC a Macov.Google playApp StorePC a Mac