Keltské rytmy: Ako dobili svet

Je to ako by sa ľudia po celom svete obliekali do vzorov prevzatých z kyjovského alebo liptovského kroja, učili sa na cimbal a hrali hudbu inšpirovanú ľudovými melódiami z južnej Moravy. Jana Kirschner by na svojich svetových turné plnila štadióny a Tomáš Klus visel na plagátoch v dievčenských izbách od New Yorku po Tokio. Nie, že by českí a slovenskí populárni hudobníci vo svete úplne zapadli, ale dieru ako tým írskym sa im do neho urobiť nepodarilo.

Čím to je, že sa keltská hudba nielenže vo víre globalizácie udržala, ale napodobňujú ju či z nej čerpajú prinajmenšom v celom západnom svete? Ako to, že zo zeleného ostrova pochádza prekvapujúco veľká časť globálnych hviezd snáď všetkých žánrov populárnej hudby? Poprockoví U2, Cranberries alebo Corrs, rovnako ako tvrdší Thin Lizzy a My Bloody Valentine, folkoví Van Morrison a Glen Hansard, speváčky Sinéad O‘Connor či Enya. Alebo napríklad chlapčenské skupiny Boyzone a Westlife.

Jednou odpoveďou je pochopiteľne angličtina, s ktorou sa dá na globálnom hudobnom trhu presadiť neporovnateľne ľahšie, než s malým slovanským jazykom. A pomáhajú tiež konexie: v Spojených štátoch žije silná írska komunita, ktorá opatruje pred mnohými generáciami privezené tradície a ďalej ich rozvíja napríklad do keltského punkrocku, ktorého hviezdy ako Flogging Molly, Dropkick Murphys alebo The Real Mckenzies pochádzajú z opačnej strany Atlantiku, než na ktorej by ste hľadali Írsko.

Aby sa v posledných desaťročiach stala populárnou ďaleko za hranicami ostrova, musela si írska či keltská hudba svoj svojráz zachovať po stovky rokov. Tomu prispela relatívna odľahlosť krajiny na samom konci Európy a zaostalosť írskeho vidieka, kde sa ešte pred sto rokmi žilo skoro ako v stredoveku. Veď ešte v osemnástom storočí si írski aristokrati vydržiavali harfistov tak, ako tomu bolo kedysi aj na dvoroch šľachty u nás. S tým rozdielom, že obľuba trubadúrov na kontinente opadla o pol tisíca rokov skôr.