Frank Sinatra: Ťažké časy usmievavého šviháka

V máji uplynulo od Sinatrovej smrti sedemnásť rokov, na vrchole svojej kariéry však stál už takmer pred pol storočím a jeho hviezda žiari dodnes. Jej vzostup začal jedného novembrového dňa roku 1942, kedy prehovorili vplyvného producenta Roberta A. Weitmana, aby zašiel až kamsi do New Jersey pozrieť sa na nádejného speváka. Vraj má čaro, ktorému beznádejne prepadajú najmä ženy. A samozrejme tiež výborne spieva.

 

To už však Sinatra dokazoval pár rokov ako vokalista big bandov Harryho Jamesa a Tommyho Dorseya, akým skvelým spevákom je. Povestný perfekcionizmus a usilovnosť pochytil od Dorseya, ktorý sa mladému Sinatrovi stal takmer otcom. A tak pri vystúpeniach, kedy so zvyškom kapely súperil o pozornosť publika, v sebe objavil šoumenstvo. Až posun na sólovú dráhu však znamenal zrodenie legendy, ako ju poznáme dnes.

 

Okrem nesporného talentu, usilovnosti a charizmy mal na Sinatrovom úspechu zásluhu tiež muž menom George Evans, spevákov tlačový hovorca. Dostával Sinatru na titulné stránky spôsobmi, aké sú dnes úplne bežné a nikoho neprekvapia, čo je práve Evansova zásluha. To on ich pred siedmimi desiatkami rokov objavil, respektíve prvýkrát aplikoval v hudobnom priemysle. Neváhal tak často novinárom prihrávať napríklad vymyslené historky o Sinatrovom detstve či ťažkých začiatkoch.

 

Čo je teda z mýtov, ktoré sa k Sinatrovi viažu, vlastne pravda? Napríklad jeho ťažký príchod na svet. Malý Frankie dlhé sekundy nedýchal, až ho všetci považovali za mŕtvonarodeného. Jeho babka našťastie zostala duchaprítomná a dieťa prebrala studenou vodou k životu. Samotný pôrod bol problematický a Sinatrovi po zákroku zostala pamiatka na kliešte v podobe trvalej deformácie lalôčika ľavého ucha. Málokto tiež vie, že sa Sinatra údajne dvakrát pokúsil o samovraždu.