Dospievajúca Liesel prišla o matku, musí si zvykať na nový domov v náhradnej rodine a nesmie nikomu povedať, že v pivnici skrývajú židovského utečenca, pretože žije na nemeckej dedine v prvej polovici 40. rokov 20. storočia. Ešteže sa naučila čítať a môže pred búrlivými udalosťami unikať do kníh.
Ako vyzeral bežný život v Nemecku za druhej svetovej vojny z pohľadu dieťaťa? To popisoval román Zlodejka kníh spisovateľa Markusa Zusaka tak úspešne, že si ho vo svete kúpilo na osem miliónov ľudí. Kniha, ktorá v Zusakovej rodnej Austrálii vyšla v roku 2005, sa udržala skoro sedem rokov v rebríčku bestsellerov New York Times a bola preložená do viac ako tridsiatich jazykov. Kedy sa jej chopia aj filmári, bolo len otázkou času.
Ten nastal predvlani, kedy príbeh odvážneho dospievajúceho dievčaťa Liesel, ktorá je za vojny poslaná do náhradnej rodiny v Nemecku, nakrútil britský televízny režisér Brian Percival. Ten z práce na seriáli Panstvo Downton vie, ako to urobiť, aby história vyzerala malebne – a nezriekol sa toho ani v tomto dojáku. Vojnovej špiny sa tak báť nemusíte, v Zlodejke kníh aj chudobné deti zostali roztomilé a rozprávač menom (i povolaním) Smrť hovorí zamatovým hlasom.
Percival si do filmu vzal dvoch schopných a známych hercov, držiteľa Oscara Geoffreya Rusha a Emily Watson, predstaviteľka Liesel Sophie Nélisse pochádza z Kanady, jej najlepšieho kamaráta si zahral sladký Nico Liersch z Nemecka. Film vznikol v americko-nemeckej koprodukcii, nemecky v ňom hovoria len nacisti, zvyšok používa angličtinu
so silným prízvukom.
V angličtine je napísaná aj predloha. Spisovateľ Markus Zusak tvrdí, že ho inšpirovali príbehy, ktoré mu doma v Austrálii rozprávali jeho rodičia. „Bolo to, akoby kúsok Európy vstúpil do našej kuchyne, keď môj otec a matka začali rozprávať príbehy z detstva v Nemecku a Rakúsku. Popisovali bombardovanie Mníchova a pochody nacistických väzňov ulicami,“ hovorí autor. „Vtedy som si to neuvedomoval, ale tieto príbehy ma viedli k tomu, aby sa zo mňa stal spisovateľ.“
