Zaplatíš aj s úrokmi

Legendy o hrdinoch na ceste odplaty sú archetypálnymi príbehmi, ktoré si ľudia rozprávali snáď už pri ohni v jaskyni. „Subžánrom“ sú potom také, v ktorých nevystupuje pomstiteľ, ale pomstiteľka.

Skratky FARC, ELN, IRAFP alebo ACCU toho našincovi príliš nepovedia, v Kolumbii už ale viac ako päťdesiat rokov určujú politický a pre mnohých aj každodenný život. Prebytok prírodného bohatstva skrátka býva skôr prekliatím než požehnaním, obzvlášť ak je tým „pokladom“ koka.

Skratky z úvodu tak neoznačujú nadnárodné ťažobné koncerny, ale len niektoré z dvoch tuctov ľavicových geríl, ultrapravicových polovojenských jednotiek a kriminálnych syndikátov, ktoré s vládou a proti sebe bojujú o kontrolu nad obchodom s kokaínom.

Žiadna zo strán – armádu nevynímajúc – sa pritom neštíti násilia na obyčajných ľuďoch, ktorých dlhý konflikt zahubil už takmer sto osemdesiat tisíc a päť miliónov pripravil o domovy. Hlavná hrdinka drámy Tiempo sin aire Maria by mohla rozprávať: z Kolumbie odišla do Španielska, kde chce začať nový život. A hlavne nájsť vojaka, ktorý znásilnil a zavraždil jej dcéru. V troskách svojho domu vtedy našla fotku muža a venovanie s menom Ivan. Táto stopa ju nakoniec zaviedla až na Kanárske ostrovy, kde stretla psychológa Gonzala, ktorý sa jej rozhodol s pátraním pomôcť, zároveň ale všetko skomplikoval.  

Hrať vlastný príbeh

V hlavnej úlohe sa doslova blysla svojím výkonom tridsaťdeväťročná kráska Juana Acosta, doma v Kolumbii obdivovaná hviezda a predstaviteľka nastupujúcej generácie významného hereckého klanu. Smutné je, že osud veľmi podobný jej hrdinke zažila na vlastnej koži. Keď mala šestnásť, prepadli rodinu ozbrojenci, ktorí zabili jej otca a ju spolu s jej nevlastnou sestrou na niekoľko týždňov uniesli. V srdci Európy si nevieme ani predstaviť, ako drsne a nebezpečne sa v niektorých krajinách žije…

Tiempo sin aire