Vojačky: Ostro nabitá zošívačka

Ako malá som videla veľa izraelských i amerických filmov o armáde. Po vlastných skúsenostiach s vojenskou službou ma napadlo, že by mohlo byť zábavné, keby som si vypožičala klasické žánrové prvky a spojila ich s pohľadom na vojačky, ktoré sedia zavreté v kancli. Neriskujú život, najväčšie nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, je, že sa porežú o papier, ale aj tak zažívajú veľa vlastných drám a pumpuje v nich adrenalín,“ hovorí Talya Lavie, režisérka izraelskej komediálnej drámy Vojačky o ženách v povinnej základnej vojenskej službe. 

 

Vojačky môžu pripomenúť slávny M*A*S*H (a jeden z plagátov na tento legendárny protivojnový fenomén dokonca schválne vizuálne odkazuje). Vojačky sa odohrávajú na odľahlej púštnej základni a ich hrdinky znudene odpočítavajú každú minútu, ktorá im zostáva pred návratom do civilu. Talya Lavie sa inšpirovala vážnejšími záležitosťami hlavne z poslednej doby ako Libanon alebo Valčík s Bašírom. V porovnaní s nimi majú Vojačky odľahčený tón, ale rovnako dobre zapadajú do kultúrneho odkazu geopoliticky veľmi komplikovaného regiónu. 

 

Vojačky sú v podstate príbehom troch hrdiniek v jednom. Jednotlivé zápletky síce spolu súvisia, ale oddeľujú ich vlastné podnázvy. Talya Lavie sa nechala ovplyvniť divadelným spôsobom rozprávania, ktorý sa odohráva v troch aktoch. Riadila sa teóriu ruského dramatika Čechova, ktorý tvrdí, že keď sa v príbehu objaví nabitá zbraň, najneskôr v treťom akte sa z nej musí vystreliť. Vo Vojačkách ju však zastúpila kancelárska zošívačka.  

 

„Rada by som si myslela, že režisér-muž by taký film nedokázal nakrútiť nie preto, že by nebol ženou, ale jednoducho preto, že nie je mnou,“ hovorí svojbytná autorka. Vojačky medzitým zaujali na filmových festivaloch po celom svete a teraz už sa napriek vlastnej „zbytočnosti“ začali šíriť aj prostredníctvom káblovky. „Je dôležité vytvárať viac ženských vzorov. Učím na filmovej škole scenáristiku aj réžiu a podľa mňa tým idem študentom príkladom, pretože sa nad tým nepozastavujú. Nepripadá im zvláštne, že som žena. Čím viac ľudí to pochopí, tým budú režisérky bežnejšie.“