Prechádzka medzi mrakodrapmi

Naozaj sa to stalo: akrobat Philippe Petit sa v roku 1974 prešiel medzi vežami Svetového obchodného centra. Tento šialený kúsok si navyše vyžiadal osem mesiacov prísne tajných príprav.

Filmy podľa skutočných udalostí mávajú háčik v tom, že divák vie – alebo môže vedieť – ako príbeh dopadne. V prípade filmu Na lane je toto povedomie ešte silnejšie: o Petitovej akcii v minulosti vznikol úspešný rovnomenný dokument, ktorý získal Oscara. Režisér a spoluscenárista filmu Na lane Robert Zemeckis (Forrest Gump, séria Návrat do budúcnosti) našťastie nepostavil rozprávanie na vopred jasnom očakávaní, ako celý príbeh skončí.

Kto by totiž nepoznal osud povrazochodca vopred, pochopí ho hneď na začiatku, pretože o svojom kúsku spätne rozpráva sám Petit, živý a zdravý. Aj tak má Na lane napätia na rozdávanie. Nechty si divák najskôr hryzie počas príprav, v ktorých sa musí počítať s každým detailom, a potom z prevedenia, pri ktorom zasa hrá úlohu každý závan vetra. Francúzsky pouličný umelec, vreckový zlodej, povrazochodec a hlavne rojko Petit starostlivo dáva dokopy tím, pripravuje si každý milimeter trasy, čelí komplikáciám – následne konečne nadíde deň D (7. augusta) a on vyrazí na oceľovom lane nad priepasť medzi newyorskými Dvojičkami, vtedy najvyššími budovami sveta.

A to je ďalší pozitívny aspekt filmu: asi všetci vieme, že Dvojičky už nestoja. Ale Zemeckis sa vyhýba nostalgii, pátosu, historickej horkosti, skrátka akýmkoľvek narážkam na osud budov, čo je na filme sympatické. Špičkové triky vytvárajú dokonalú ilúziu doslova priepastného priestoru, ale pritom nestrhávajú pozornosť na len seba, ale slúžia na to, aby rozprávali príbeh jedného veľkého sna, ktorý sa splnil štyristo metrov nad zemou.

Hoci publikum vie, že Philippe nespadne, aj tak si na konci úľavou vydýchne. Osud povrazochodca je vykreslený tak dokonale, že sa s ním každý ľahko stotožní. Joseph Gordon-Levitt ho stvárnil ako charizmatického vizionára, ktorý síce má niekedy bližšie skôr k lotrovi, ale aj tak mu radi všetky jeho prehrešky odpustíme.

Na lane