Krajina prílivu: Nenápadný revolucionár

Aj keď patrí medzi zakladajúcich členov britskej legendy Monty Python a najčastejšie natáča v Európe, narodil sa Gilliam do rodiny chudobného obchodného cestujúceho na americkom Stredozápade. Chlapec od malička vynikal, zo školy nosil len samé jednotky. Po štúdiu sa začal živiť kreslením karikatúr a animácií, avšak v Los Angeles, kam sa presťahoval, mu začalo byť nepríjemne dusno. „Mal som strach, že sa zo mňa stane terorista, že budem nakoniec klásť bomby, keď zostanem v Amerike,“ rozpráva Gilliam. Odletel do Londýna a dal sa na detskú animovanú tvorbu.

 

V štúdiu BBC sa stretával s pánmi Idlom, Jonesom a Palinom, ktorí s Johnom Cleesom práve vymýšľali sériu absurdných skečov, parodujúcu vtedajšiu britskú spoločnosť. Verejnoprávna televízia nakoniec Lietajúci cirkus Montyho Pythona naozaj vysielala, ten zaznamenal obrovský úspech a dal vzniknúť aj trom celovečerným filmom. Gilliam sprvu obstarával len charakteristickú animáciu znelky či zlomov medzi skečmi. Neskôr sa ale predsa stal plnohodnotným členom, aj keď sa pred kamerou objavoval menej často ako ostatní „Pythoni“. Nezabudnuteľný je napríklad ako strážca v Pilátových kobkách vo filme Život Briana. Keď sa skupina začala začiatkom osemdesiatych rokov rozpadávať, rozhodol sa Gilliam nadobudnuté skúsenosti zužitkovať vo vlastnej tvorbe. Vo filmoch ako Brazil (1985), 12 opíc (1995), Strach a hnus v Las Vegas (1998) alebo Krajina prílivu (2005) používa nezvyčajné uhly snímania a predovšetkým širokouhlej kamery. Šošovke s ohniskom 14 mm sa preto v Hollywoode hovorí „gilliamka“.

 

Gilliamove filmy silno odrážajú životné postoje ich tvorcu. „Všetky sú o ľuďoch, ktorí unikajú zo sveta plného tlakov a pravidiel pomocou svojej predstavivosti,“ vysvetľuje režisér. Niektoré zábery sa celé odohrávajú na pomedzí reality a fantázie, spochybňujú príliš jednoduché koncepty identity alebo skúmajú hranice duševného zdravia. Protivníkmi ústredných postáv bývajú byrokratické aparáty a autoritatívne režimy.

 

Niektoré Gilliamove projekty však sprevádzali ťažké pôrodné bolesti. Pokus o natočenie Dona Quixota v roku 1999 bol s rozpočtom 32 mi-

liónov dolárov jedným z najdrahších európskych filmov, a nakoniec ani nebol dokončený. Štáb sprevádzala jedna pohroma za druhou, ochorel hlavný predstaviteľ a bolo zatopené všetko vybavenie. O to úspešnejším sa stal film o filme s výstižným menom Stratený v La Mancha. Rovnako tak skomplikovala natáčanie Imaginária doktora Parnassa neočakávaná smrť hlavného predstaviteľa Heatha Ledgera.

 

Napriek tomu Gilliamove filmy zaznamenávajú značný komerčný úspech, napríklad Bratia Grimmovci zarobili viac ako sto miliónov dolárov. Režisér však nezaspáva na vavrínoch, okrem svojej iniciatívy za ochranu ľudských práv začal tiež úspešne režírovať operu.