Hobit – Bitka piatich armádVeľké hobitie finále

Spisovateľ J. R. R. Tolkien v Hobitovi rozohráva dramatický príbeh, ktorý vrcholí dramatickou bitkou. Tolkien si na jej opis vystačí s iba niekoľkými vetami, pretože hlavný hrdina je hneď na začiatku zasiahnutý do hlavy, stráca vedomie a znova príde k sebe, až keď je po všetkom. Hobit vznikal ako príbeh pre deti, ale prerástol v rozprávanie epických proporcií. Lenže nech už je človek zamilovaný do knižky akokoľvek, musí uznať, že finále sa nejako scvrklo.

Peter Jackson sa rozhodol Tolkiena zastúpiť a po dlhých desaťročiach konečne dať fanúšikom to, po čom prahnú. Skúsenosti má z čias, kedy do troch skvelých filmov pretavil trilógiu Pána prsteňov. Do celej trilógie teraz teda expandovala aj jediná knižka Hobita. Na záverečnú a rozhodujúcu bitku piatich armád je teda dosť času, skoro 144 minút.

Hobit: Bitka piatich armád sa odpichuje presne tam, kde skončilo rozprávanie predchádzajúceho filmu – Hobit: Smaugova pustatina. Drak sa naštval a spaľuje Jazerné mesto na popol. Niektorí utekajú, iní sa ho snažia zastaviť a zvyšok horí. Skaza v plameňoch pôsobí skutočne veľkolepo, pritom je to len začiatok. Očakávaná bitka je zatiaľ len na obzore, a keď Bard Lukostrelec (Luke Evans) Smauga po dramatických prieťahoch a pritom vlastne celkom rýchlo zostrelí, prekvapení môžu byť len tí najmenší. Asi aj preto sa Jackson vysporiadava so Smaugom bez ďalšieho zdržiavania. 

Bilbo Bublík (Martin Freeman), skupina trpaslíkov vedená Thorinom Dubinom (Richard Armitage), čarodejník Gandalf (Ian McKellen) a ďalší sa následne ocitajú uprostred jedného z kľúčových vojenských stretov, v ktorom ide o budúcnosť celej Stredozeme. Zapoja sa do neho armády trpaslíkov, lesných elfov, zdecimovaná populácia z Jazerného mesta, obrovská presila škratov a ich potvor aj letka obrích orlov. A bojuje sa a bojuje. Dlho, doslova až do posledného škrata. 

Jackson a jeho scenáristky Fran Walsh a Philippa Boyens siahli do Tolkienových literárnych dodatkov. Ich snaha rozšíriť Hobita, prerobiť ho a priblížiť k obrazu Pána prsteňov, je rozhodne úspešná. A hlavne dáva zmysel. Samotný Tolkien začal po vydaní Pána prsteňov Hobita prepisovať, ale prestal, keď zistil, že nová verzia už sa pôvodnej moc nepodobá. Nakoniec sa uspokojil s tým, že upravil postavu Gluma do podoby, akú z knižky poznáme dnes. Filmová trilógia sa dá čiastočne brať ako Jacksonova snaha predviesť vlastnú verziu Tolkienovho pokusu o revíziu.

Niektorí fanúšikovia Tolkienových príbehov sú určite naštvaní. Väčšina ale musí byť zákonite spokojná. Bitka piatich armád je špičkovo natočené, veľmi podarené predstavenie. Lenže mnoho bežných divákov, ktorých nejaká predloha nezaujíma, pravdepodobne nepresvedčí, že by na Hobita bohato stačili dva filmy. Každopádne sa Jackson na Bitke piatich armád s obrovskou chuťou vybláznil. Fantastické výjavy sa prelínajú s divokou akciou plnou špičkových efektov. Je to väčší chaos ako bitka o Minas Tirith v treťom diele Pána prsteňov. Ale odhodlanie kladných hrdinov je aj tu rovnako neporaziteľné.

Pred siedmimi rokmi, keď bol ešte Hobit vo fáze príprav a mali vzniknúť len dva filmy v réžii Guillerma Del Torra (Faunov labyrint, Purpurový vrch), sa hovorilo o návrate starých známych z Pána prsteňov. Legolas, Galadriel, Saruman alebo dokonca Frodo nakoniec v Hobitovi skutočne nechýbajú. Vrátiť sa mal aj Aragorn, ale herec Viggo Mortensen ponuku odmietol. Aragornova prítomnosť v príbehu mu nedávala zmysel.