Domácí péče, jeden z najlepších českých filmov roku 2015, rozpráva o „obyčajných“ veciach: živote, smrti a láske. Suverénny debut Slávka Horáka vyslaný za Českú republiku na Oscary nešetrí nikoho, najmenej zo všetkého diváka.
Vlasta by sa pre ostatných roztrhala: obetavá zdravotná sestra obchádza za vlastné peniaze pacientov po moravských dedinkách a pomáha im od najrôznejších neduhov, niekedy predstieraných. Domácu starostlivosť ale potrebuje najviac zo všetkého sama. Mrzutý manžel jej (a hlavne sebe) síce hneď ráno naleje štedrého panáka domácej slivovice, ale potom ju ani „nehodí“ autom na zastávku autobusu, nieto aby jej pomohol akokoľvek inak.
A tak Vlasta v daždi stopuje. Po búračke na motorke jej v nemocnici nájdu v bruchu smerovku – a metastázy. So suchým humorom sa to starnúca žena dozvie, so stoickým prístupom to prijme: čo má robiť. Žije – a umiera – ako vie.
Drsný, autentický príbeh
Domácí péče neberie zajatcov, neberie ohľady, ide nádherné sólo priamo na bránu. Vlasta ktorá bojuje so súmrakom života, v ktorom jej nedokážu dať lásku ani najbližší vrátane odcudzenej dcéry, hľadá pomoc naľavo napravo, ale všetky strany zlyhávajú. Štátne zdravotníctvo je neschopný aparát plný prebujnenej byrokracie, v ktorom sa empatia nahrádza iba vyššími dávkami liekov. („Mali by ste trpieť,“ podiví sa Vlastin ošetrujúci lekár, keď žena odmietne tabletky na zníženie bolesti.) Zlyhá aj nádej v podobe alternatívnej liečby: tam zase umierajúca sestrička narazí len na šarlatánov a hlupákov. Ako sa hovorí, jedinú pomocnú ruku nájde na konci vlastnej paže, ktorou ešte navyše stíha pomáhať ostatným. Okrem iného preto, že v každej ruke neustále ťahá kabelu plnú lekárskych pomôcok. Tie hlavné ale Vlasta nosí v srdci.
Domácí péče je malý zázrak: film pevne zakotvený v určitej (moravskej) realite a pritom prinášajúci univerzálny presah. Nie nadarmo má šancu bojovať o Oscara, nie nadarmo vďaka hlavnej postave v ňom vyhrala Alena Mihulová Krištáľový glóbus vo Varoch. Mihulovej skvele sekunduje príjemne tlmený Bolek Polívka, vo vedľajších úlohách sa blysne Tatiana Vilhelmová a Zuzana Kronerová. Film o umieraní je plný trpkého humoru, okamihov neokázalého šťastia – a prežívania každej zostávajúcej hodiny.
