Carnage: Keď padnú spoločenské masky

Keď sa na ihrisku pobijú deti, väčšinou nejde o žiadnu tragédiu. Roman Polanski však na základe takéhoto bežného incidentu vystaval skvostnú divadelnú hru, ktorú okamžite previedol na filmové plátno.

Dva manželské páry sa stretávajú v jednom byte, kde majú urovnať následky bitky ich detí. Na povrch však rýchlo začínajú vyliezať pretvárky typické pre predstaviteľov strednej triedy. Hoci oba páry patria do rovnakej „kasty“, každý z nich predstavuje iný typ mestskej neurózy. Počas hodiny a pol sa štvorica postupne zbavuje zábran a na povrch sa dostávajú ich skutočné povahy.

Pýtate sa, aký zmysel má natočiť typicky divadelný materiál na filmový kotúč? Rovnako ako v úspešnom filme Na dotyk (Jude Law, Julia Roberts), ide hlavne o to, že má divák možnosť sledovať príbeh v hviezdnom obsadení, ktoré by sa na divadle nikdy nepodarilo dať dokopy. V Polanského filme Carnage je Jodie Foster na rozdiel od sci-fi filmu Kontakt protivná a hysterická hostiteľka, Christopher Waltz je na rozdiel od Nehanebných bastardov sarkastický právnik, závislý na mobile. John C. Reilly si zahral prostého tatka, ktorý veľmi nepremýšľa a štvrtú hviezdu predstavuje panička Kate Winslet.

Roman Polanski, ktorý v auguste oslávi osemdesiate druhé narodeniny, je jedným z mála skutočne medzinárodných filmárov. Žil a nakrúcal v Poľsku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku i Spojených štátoch. Narodil sa v Paríži do umeleckej rodiny, ktorá sa v predvečer druhej svetovej vojny vrátila do rodného Krakova. Rodičia boli židovského pôvodu, kvôli čomu bola rodina po obsadení mesta nacistami nahnaná do geta

Ako osemročný zažil Polanski odvlečenie svojho otca do Mauthausenu a neskôr matky so sestrou do Osvienčimu. Sám unikol „likvidácii“ geta len o vlások a schovával sa v niekoľkých poľských rodinách. Detstvo plné strachu a násilia sa muselo premietnuť do jeho diela, a to nielen voľbou tém, ako v tromi Oscarmi ocenenom Pianistovi z roku 2002. Aj napríklad sfilmovanie viktoriánskej klasiky Oliver Twist (2005) je podľa Polanského vlastných slov inšpirované jeho mladosťou.

Film Polanského fascinoval už od útleho detstva, a pomohol mu znášať aj život v gete. „Na trhovisku neďaleko jeho hraníc sa premietali spravodajské relácie,“ spomínal o desiatky rokov neskôr. „Poznal som jeden roh, odkiaľ sa dalo dohliadnuť na plátno. Fascinovaný som hltal každý záber, aj keď ukazovali len víťazstvo nemeckých zbraní a protižidovskú propagandu.“

Po štúdiu na filmovej škole v Lodži natočil v roku 1962 svoj prvý celovečerný film Nôž vo vode. Prvý významnejší poľský povojnový film, ktorý nemal za námet vojnu, vyniesol neznámemu tvorcovi oscarovú nomináciu. Krátko po tom odišiel Polanski cez Francúzsko do Británie, kde nakrútil tri filmy a stretol svoju neskoršiu manželku Sharon Tate.

V roku 1968 bol pozvaný štúdiom Paramount do Ameriky, aby natočil Rosemaryino dieťa. Úspech v Hollywoode však prišiel ruka v ruke s obrovskou osobnou tragédiou, keď bola Sharon Tate v auguste 1969 zavraždená sektou Charlesa Mansona. Polanski sa na niekoľko rokov stiahol do Európy, aj keď si za oceán odskočil natočiť Čínsku štvrť, v roku 1974 nominovanú na jedenásť Oscarov.

Definitívne ukázal Spojeným štátom chrbát v roku 1978, avšak trauma zo straty milovanej osoby bola len jedným z dôvodov. Polanski bol v Los Angeles zatknutý za znásilnenie trinásťročného dievčaťa, neskôr preklasifikované na pohlavný styk s neplnoletou. Pred trestom utiekol do Londýna, o tridsaťdva rokov neskôr ho však incident napriek tomu dostihol. V septembri 2009 bol na popud Spojených štátov zatknutý švajčiarskymi úradmi a po zložení kaucie štyroch a pol milióna dolárov zostal deväť mesiacov v domácom väzení v Zürichu.

V roku 2011 sa Polanski vrátil na strieborné plátno práve so spomínanou adaptáciou hry Yasminy Reza Carnage. V súčasnosti pripravuje film s názvom D o afére Dreyfus, antisemitsky motivovanom prenasledovaní dôstojníka francúzskej armády v devätnástom storočí. Natáčanie filmu sa rozbieha v týchto dňoch vo Varšave.