Temná charizma Adolfa Hitlera: Veľký malý muž

Predtým ako Tretia ríša začala prehrávať na všetkých frontoch a Nemci bojovali skôr o prežitie ako za národný socializmus, bol Hitler absolútnym idolom drvivej väčšiny nemeckej a rakúskej spoločnosti. A mnoho ľudí po celom svete ho uctieva dodnes, napriek bezprecedentným zločinom jeho režimu. Musí na ňom teda byť niečo, čo priťahuje nezávisle na dobe, národnosti a zdravom rozume.

 

Prepracovaná propaganda Hitlerovho prisluhovača Goebbelsa určite podstatne prispela k upevneniu diktátorovho kultu osobnosti, rovnako ako bola nemecká spoločnosť, traumatizovaná potupnou prehrou v prvej svetovej vojne a zúbožená hospodárskou krízou, mimoriadne náchylná k primitívnemu populizmu Hitlerovej partaje. Podobné procesy totiž práve pozorujeme napríklad v Rusku respektíve Grécku. To ale nie je celé vysvetlenie vzostupu obyčajného chlapíka z Horného Rakúska, ktorého jeho otec v detstve bil takmer do bezvedomia. Koniec koncov hoci vtedajšia nemecká spoločnosť Hitlerovi nadšene tlieskala, ľudia sa s jeho názormi stotožňovali skôr v symbolickej než v konkrétnej rovine. V prvom rade sa ich málokto vôbec pokúšal v celej šírke a do detailu obsiahnuť – hovorí sa, že Mein Kampf síce nechýbal v takmer žiadnej knižnici, zároveň ho ale skoro nikto naozaj nečítal.

 

Mýtus Hitler je tak do veľkej miery len projekciou jeho súčasníkov rovnako ako dnešných frustrovaných mladíkov. Veď sa skúste spýtať neonacistu na detaily zo života jeho idolu alebo z fungovania nacistického režimu a získate len veľa všeobecných prípadne skreslených informácií. Všimnete si ale, že je to práve vodcovstvo či „silná ruka“, čo takého človeka priťahuje. Predstava, že je vyvoleným hrdinom, ktorý musí brániť to čo je jediné správne pred nákazou zvonku. Našťastie na všetko pozná jednoduché riešenia, ktoré sa väčšinou nezaobídu bez násilia.

 

Hitler a jeho nacizmus je teda rovnako ako snáď každá totalitná ideológia predovšetkým náplasťou pre ublížených. Samozrejme sa nedá ľuďom v bezvýchodiskových situáciách diviť, že hľadajú rýchle a bezbolestné východiská. Na druhej strane platí, že ak je spoločnosť či jedinec v ťažkej kríze, málokedy sa o ňu tiež nepričinil sám. A zvaľovať svoje problémy na ostatných rozhodne nie je znakom zrelosti. Tým skôr, že obetnými baránkami bývajú často tí, ktorí napríklad aj skutočne existujúce nespravodlivosti spôsobili najmenej.

 

Pre dnešok je tiež dôležité, že významným faktorom, ktorý Hitlerovi umožnil zmocniť sa Nemecka, bolo sústavné podceňovanie hrozby, ktorú predstavuje politický extrémizmus. Tajomstvo príťažlivosti nacistického vodcu odhalíte na Viasat History.