Samurajské bojovníčky: Ženy s katanou v ruke

Samuraji boli vlastne obdobou európskych rytierov: z hmly dávnej minulosti sa prvýkrát vynárajú niekedy v desiatom storočí ako ozbrojený sprievod vládcov, než sa sami fakticky stali šľachtou. Od konca dvanásteho storočia to boli samurajské klany, ktoré vládli krajine. Po sedem storočí sa skutočná moc sústredila v rukách vojenského veliteľa šóguna, zatiaľ čo cisár zastával skôr len ceremoniálnu funkciu.
Samuraji žili podľa kódexu zvaného bušidó, čiže cesta bojovníka. Medzi jeho hlavné princípy patrila vernosť svojmu pánovi, čestné konanie, pravdovravnosť, odvaha alebo sebazdokonaľovanie. Porušením pravidiel, ale aj smrťou pána sa bojovník stal roninom, čiže vyvrheľom, ktorý aspoň v očiach ostatných samurajov stratil česť. Najtvrdším trestom pre toho, kto zišiel zo správnej cesty, samozrejme bola rituálna samovražda.

 

Úloha žien vo svete samurajov sa v zásade obmedzovala na vedenie domácnosti a starosti o deti či starnúcich členov rodiny. Spravidla tiež spravovali rodinné financie a organizovali peniaze na výzbroj, kone a všetko ostatné, čo bojovník potreboval. A v zlých časoch mali na starosti aj obranu domova za manželovej neprítomnosti. Ženy samurajov k tomu účelu nosili pod kimonom nôž zvaný kaiken a cvičili sa v bojovom umení založenom na použití tejto zbrane.

 

Oficiálne bolo ženám zakázané venovať sa politike, avšak mnohé matky, manželky či dcéry vysoko postavených samurajov mali obrovský vplyv na chod krajiny. Takmer neznámym je však fakt, že niektoré ženy priamo obliekali samurajskú zbroj. Boli medzi nimi dcéry chudobných farmárov aj príslušníčky najvyšších tried, a do boja sa vrhali pre príslušnosť k určitému klanu, z náboženského presvedčenia či iných dôvodov. Každopádne podľa historických prameňov, čo sa týka vojnového umenia a odvahy, nijak nezaostávali za mužskými kolegami.